Macík

16. května 2009 v 12:35 | vlea
Mám hnedého macíka, ktorý je mojím najlepším priateľom, nech sa deje čokoľvek. Vždy mi dovolí vyplakať sa mu na ramene. Vždy ma počúva, čo mu poviem, ako mu poviem a nikdy ma neodpíše. Najmä mi nikdy nepovie to odporné slovo "Nie." hoci, sa ku nemu správam ako k hračke. Dáva na mňa pozor vo dne, v noci. Stráži ma, ako drahokam, diamant ktorý žiary zvláštnym svetlom. Často mám pocit akoby to bol len sen a ja si želám nikdy sa neprebudiť. Avšak niekedy treba zo sna precitnúť a objaviť sa v krutej realite, ktorá je naozaj krutá. Niekedy, keď sa zamyslím, vidím ako môj milovaný macík leží niekde na smetisku a ja sa radujem z novej hračky. Z hračky ktorá sa mi nepáči, no i tak sa z nej teším. Vidím, ako za macíkom dennodenne chodím a zhováram sa s ním cez ostnatý plot, ktorého sa kvôli jeho pichľavosti nemôžem ani len dotknúť. Naťahujem sa za macíkom i cez všetku tú bolesť spôsobenú pichľavým plotom, pričom viem, že až sa mi ho aspoň na sekundu podarí dotknúť, pocítim teplo pri srdci. Keď ta však prídem zasa, macíka nikde nevidím. Nevidím ho, nech ho hľadám akokoľvek chcem. Vtedy sa prebudím zo zamyslenia, a vidím, že svojho macíka držím pevne v rukách a nechcem ho za žiadnu cenu pustiť. Cítim, že ma ruky bolia od toho, ako dlho ho už tak kŕčovito držím, no ja to prekonávam silou vôle. Nakoniec macíka pustím, a snažím si naivne nahovoriť, že macík nikdy neskončí na smetisku, źe to nikdy nedopustím.
Preto sa oddnes, až pokiaľ neumriem, budem starať o to, aby macík žil, žil a existoval v radosti, šťastí acelistvosti
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama