9.Časť - Možnosť

16. května 2009 v 12:51 | vlea
Je niekoľko minút pred polnocou, keď sa na štyroch miestach v New Yorku objavili štyri bytosti. Na každom mieste jedna. "Som na mieste." zafrfľali všetky naraz do vysielačky čo mali pripevnenú na uchu a mikrofón bol predĺžený takže im smeroval až k ústam. "Fajn, tak začnime. Mali by sme aspoň z tejto časti mesta urobiť divočinu." zasmiala sa tá čo stála na severe. "Divočinu? To myslíš prales? Neurobíme z toho radšej voľajaké temné pohorie?" opýtali sa zborovo tie čo stáli na východe a západe. "Alebo by sme z toho mohli urobiť snehom a ľadom pokrytú krajinu." zamumlala tá čo stála na juhu. "Tak z toho urobme pustú krajinu, plnú zrútených budov. To ich bude trápiť viac a rozpúta sa vojna." ukončila rozhodovanie tá zo severu a všetky jej pritakali. "Mestoria, riu ma, levio ne daria. Ria, denára fróliamá nedovaosa..." hovorili, keď zrazu každú z nich obkľúčila skupinka policajtov. Poprí rozprávaní sa obzreli okolo seba a začali sa usmievať. "Skonči!" zahučal jeden z policajtov čo boli pri tej, čo stála na severnej časti. Ona však aj naďalej pokračovala spolu s ostatnými. "Broa, Ris, Lavia, Nia we larione mesialode idelia fos op SOLIACH!" Skončili a budovy sa začali triasť a niektoré dokonca aj padať. Na zem spadlo čosi, ako malá bomba. "Čo to je?!" zahučal policajt ktorý schmatol tú čo stála na severe a dal jej na ruky putá. "Soliach." pošepkala a blažene sa usmiala. Pozrela na toho, kto jej dal putá. "Kto si?" opýtala sa lebo ju premohla únava. "Darius Sour, pred niekoľkými dňami som sa oficiálne pridal k polícii a vy pôjdete s nami." odpovedal jej a ňu akoby poliali studenou vodou sa na neho pozrela. "Z rodiny Sour?" vytreštila na neho oči. Mlčal. "Baby, zdrhajte sú to tí ktorým nemôžeme nič urobiť, zatiaľ!" zahučala do mikrofónu a snažila sa utiecť. Darius na ňu ale skočil a tak ju zastavil. Juh, východ a západ nechytili ale sever ujsť nedokázal. "Kto ste?" opýtal sa Darius tej čo držal. "Nikto dôležitý." zafrfľala, no mykať sa neprestávala. "Nemykaj sa, tie putá sa tak ako každé samé uťahujú keď sa moc mykáš." povedal jej Darius a ona na neho zazrela. "Veríš v mágiu?" opýtala sa keď prestala. "Áno, čo to má spoločné?" opýtal sa Darius a ťahal ju do policajného auta, do ktorého si sadol vedľa nej a šofér naštartoval. Terigali sa zaplnenými ulicami New Yorku v policajnom aute a ona sa usmievala. "Čo je také zábavné?" opýtal sa Darius keď si to všimol. "Toto." povedala a ukázala mu ruky na ktorých už nemala putá. "Sakra, Jacob, zastav!" zahučal a snažil sa ju zasa spútať. Jacob prudko zastavil a ona otvorila dvere, lebo sa jej podarilo do pút dostať Dariusa. "Chlapci, ďakujem Vám za odvoz a nabudúce, svoje mená povedzte hneď, aby som mohla ísť po vlastných." zasmiala sa trpko, vystrúhala im poklonu a zmizla v akomsi divnom obláčiku. "To bolo čo?!" zahučal Jacob vykoľajene. "Obyčajný trik." zavrčal Darius.
Darius, Jacob, Noah, Luis a William sa stretli na policajnej stanici. "Myslel som si, že ste tú na severe chytili." zafrfľal William, keď uvidel Dariusa a Jacoba, bez nijakého vezňa. "Chytili ale utiekla nám a Dariusa ešte aj dostala do pút!" zasmial sa Jacob a Darius na neho zazrel. "Ako Vám mohla zdrhnúť?" opýtal sa Noah sucho. Myšlienkami bol kdesi úplne inde. "Neviem, keď som jej povedal aby sa nemykala, že sa tie putá uťahujú samé, bola kľudná. Neviem prečo. Jedine sa troška zarazila keď som jej povedal svoje meno. Alebo skôr priezvisko." hovoril Darius zamyslene. "Ozaj a aké je vlastne tvoje meno a priezvysko?" opýtal sa Luis obratne. "Darius Sour." odpovedal Darius. Noah na neho prekvapene pozrel. "Kanami vravela, že z jej rodiny už nikto nežije." "Kanami? To je tá čo ju vtedy tie baby spomínali. Ona je Sour?" opýtal sa Darius. "Áno a vieme o nej len toľko, že všetkých z jej rodiny vyvraždili. Ona jediná prežila. Aspoň podľa toho, čo vie." povedal William a zamyslel sa. "Niečo mi tu nehrá. Ja som posledný potomok rodiny Sour. Otec mi vravel, že jeho sesternica prežila, ale že ju už nikdy nenašiel. Dnes by už mala byť mŕtva." "Čo ak toto je ona?" vybafol Noah. "Pochybujem, veď to by musela mať už viac ako 120 rokov a tá vaša Kanami vyzerá ledva na 25-30." odpovedal Darius. "Jej dcéra by to nemohla byť?" nadhodil Luis. "Mohla, určite si aj ona sama zariadila normálny život. Mali by sme sa jej na to opýtať." zamyslel sa Darius. Noah už schmatol telefón a hľadal Kanami v kontaktoch svojho mobilu. Konečne ju našiel a stlačil zelený telefónik. "Tút-Tút-..." ozývalo sa pravidelne, keď sa to prerušilo a ozval sa Kanaminin zadýchaný hlas. "Áno?" "Ahoj Kanami. Ty sa voláš Sour. Prosím, kedy si sa narodila? A ten príbeh o tvojej minulosti je tvoj alebo tvojej matky?" vysypal na ňu Noah a ona bola ticho. "Príbeh je fakt a ten fakt pochádza z mojej minulosti." "Kedy si sa narodila?" "V septembri." "Rok?" "Netreba ti ho." "Kanami, si podozrivá! Viac ako podozrivá, ty SI vinník!" zahučal William namiesto Noaha do telefóna. "Ako si na to prišiel?" opýtala sa Kanami a skôr ako stihol odpovedať aj povedala "To je jedno, teraz na Vás nemám čas. Mám prácu, takže mi dajte pokoj." zložila a keď sa jej pokúšali volať, nezdvíhala im to. Noah po tretiom nevydarenom pokuse prestal a zamyslene hľadel na telefón. "Noah, čo sa deje?" opýtal sa Darius. "Vieš, ona ... asi by som Vám to nemal povedať, ale po tejto udalosti neviem, čo mám robiť a čo nie." povedal. "Braček, ty vždy taký rozhodný a múdry, teraz nevieš čo robiť? Ako je to možné?" zaprovokoval Luis. "Zamilooovááál saaa." zaspieval Jacob a William prekvapene pozrel na Noaha "Dúfam, že nie do Kanami." zamrmlal Luis a Noahom mierne myklo. Luis si to všimol a prevrátil očami. "Toto nieje možné. Predpokladám, že vieš pravdu." povedal William, ktorý si to taktiež všimol. "Hn..čo na tom záleží?" opýtal sa Noah otrávene. "Čo na tom ZÁLEŽÍ???!!" zahučal Darius a schmatol Noaha za golier. "Ráč vyklopiť, čo je tá Kanami zač a čo má v pláne!" Noah sa zamyslel a po chvíľke povedal "Nemôžem Vám to povedať." "Musíš, lebo ak nie, vraždenie bude pokračovať a tie štyri, nezabíjajú vinných ale aj civilistov, nevinných! Čo myslíš koľko ľudí zahynulo v tej časti zasiahlo zemetrasenie?!" zahučal Luis po dlhom čase rozumne. "Asi máte pravdu." skonštatoval Noah zmorene. "Tak hovor." vyzvali ho všetci zborovo. "Ona nieje človek, hoci ním kedysi bola a ich cieľom je podľa toho, čo som si domyslel jediné. Zničiť alebo oslabiť ľudstvo." "Čo môže byť?" opýtal sa Darius. "Elf...."zamrmlal Noah a prešiel ku dverám. "Ak Vám to nebude vadiť, ja už pôjdem." povedal a otvoril dvere. Pred dverami stáli štyri ženy. Jedna elfka s blonďavými vlasami, fialovým tetovaním a krátkymi zelenými šatami. Vedľa nej čiernovlasá dievčina, ktorá bola o hlavu menšia a z chrbta jej vytŕčali biele krídla, ktoré mala olemované voľajakým mechanizmom. Na sebe mala bordovočierne šaty. A tie čo stáli za nimi, obe mali červené oči a jedna, mala krídla akoby netopierie a tá druhá zasa, akoby krídla draka. Jedna mala vlasy šedobiele a druhá čierne. Podobali sa ale nepodobali zároveň. "Kto ste?" zafrfľal Noah otázku. "Prišli sme Vám, povedať pravdu." povedala elfka a pretlačila sa okolo neho cez dvere a za ňou i ostatné. Noah za nimi nemo zavrel dvere a všetky pohľady sa otočili ku nim. "Vy ste akože kto? Halloween už bol." neodpustil si Luis štipľavú poznámku. "Drž hubu ty magor! Načo si sa TY stal vyšetrovateľom, sakra?! Šak si ešte sprostejší ako tie hlúpe nymfy!" zahučala tá čo mala krídla podobné drakovi a ešte ku tomu aj čosi ako rohy. "Čože?!" zahučal Luis vykoľajene. "Buďte ticho obaja, Ris chce preniesť tú jej reč čo si pripravovala už od včera." zafrfľala tá, čo mala tie biele krídla. Všetci stíchli a elfka sa zhlboka nadýchla. "Keďže, ste vyšetrovatelia a chcete rozuzlenie prípadu povieme Vám pravdu, aj keď ste ju celý čas mali pod nosom. Vinními sú Kanami, Yuffie, Tiffany a Asuka, čiže my. Každú vraždu sme praktizovali my a popravde, aj nás to v celku bavilo. Kedže, ste ľudia a ste jedny z mála tých čo sa zdajú byť normálnejšími ako sú ostatný a ctíte si zákony, rozhodli sme sa, že Vás, Luisa a Williama necháme žiť. Alebo skôr, dovolíme Vám skryť sa pred vojnou čo teraz nastane." hovorila Ris alebo aj Kanami. "Ja, Noah a ostatný nevinný ľudia čo?" opýtal sa Darius a Kanami na neho pozrela. "Ostatný ľudia? Čo Vám dvom môže záležať na ľuďoch? Veď Noah je poloelf a ty takisto." zafrfľala Broa a všetci na ňu prekvapene pozreli. "Ako viete, že práve my dvaja niesme ľudia?" opýtal sa Darius a Noah mu odpovedal. "Ja som s Kanami rozprával a dozvedel som sa v podstate pravdu o tom kto som ale na seba sa ich musíš opýtať sám." "Tak, prečo som to čo som?" opýtal sa teda Darius. "Niesi človek a to je dôležité. Prečo si tým čím si, o to sa nestraj. Ak ti tvoj otec odmietol povedať viac, ako si mi povedal, nepotrebuješ vedieť ešte viac." povedala Kanami a otočila sa, že odíde ale jej spoločníčky jej odmietli uhnúť. "Aj my chceme počuť, čo bolo, čo sa stalo a tak.." povedali zborovo a Kanami na nich zazrela. "Vy sa mi nemáte, čo starať do minulosť. Nikto z vás a vy tri už vôbec nie." zamrmlala. "To je fakt, ale on si to zaslúži vedieť. Aspoň tú časť čo mu dlžíš ty." mykla Broa hlavou smerom k Dariusovi. Kanami len nesúhlasne zavrčala. "Akú časť mi môže dlžíť?" odfrkol si Darius a Kanami na neho zazrela. "Je fakt, že Vám svoju minulosť hovorila, ale nepovedala všetko." povedala Nia. "Ďakujem vám, že všetci stojíte pri mne." zamumlala Kanami polomŕtvo a zviezla sa na zem. "Hovor..." prehovoril William. "Paráda, tá kým sa rozýbe, my si môžeme hodiť šlofíka." zamrmlal Luis a vtom sa Kanami rozhodla. Začala rozprávať "Môj príbeh sa začal už dávno, dávno predtým ako sa narodil Darius. Neviem, koľko tu ste už ostatný, ale určite skôr ako on. Mala som rodinu tak, ako každý iný. Všetkých som ich mala veľmi rada a nikdy som nechcela, aby sa im niečo stalo. Bola som ešte len dieťa, keď sa to stalo a podľa toho, čo som sa neskôr dozvedela, prežila som ako jediná. Avšak pravda to nebola..." nedohovorila lebo Darius jej skočil do reči. "Mala si bratranca?" Kanami počkala kým dokončil otázku a rozprávala ďalej "...ktosi, jedna jediná osôbka prežila. Bol to môj bratranec, ale to som sa dozvedela až teraz, pred pár dňami. Netušila som, že prežil a hľadal a už vôbec som nevedela, že má syna. Keď som sa to dozvedela, bola som nešťastná, že mám to šťastie, že som sa s ním stretla, ale na druhej strane som bola šťastná, lebo som vedela, že sa môj bratranec, ktorého som mala asi najradšej dokázal zapojiť do normálneho života, hoci takisto, ma prekvapilo i to, že sa dožil takého vysokého veku. Nemôžem povedať, že neviem z čoho to vyplýva, tak ako ani nemôžem povedať, že niesom tvoja rodina. Myslím si, že si zaslúžiš vedieť, že som tvoja rodina, hoci som sa to dozvedela nedávno. Myslím si, však, že dnes už to je jedno, lebo nejestvuje nik, kto by si to pamätal." "Ou, tak toto ma dorazilo." uškrnul sa Luis a Lavia na neho zhúkla "Na tvojom mieste by som bola ticho ako peň!" "A to už prečo?" opýtal sa Luis a Lavia na Kanami spýtavo pozrela. Tá jej len prikývla. "Preto, lebo s Noahom nieste až taký bratia ako sa javíte." zavrčala mu Lavia odpoveď. "To mi nieje žiadna novinka! Veď matky máme odlišné!" zasmial sa Luis. "Tak, myslím si, že my sa už môžeme rozlúčiť. Máte pár hodín, maximálne dní kým sa rozpúta vojna. Čoskoro, prídu boje." zaradovala sa Broa a pomaly vyšla z miestnosti. Za ňou vyšla Kanami s Laviou. Nia tam ešte ostala. "Inak, čím viac krvy sa bude prelievať tým väčšiu radosť budeme mať. Viete, to Broa, alebo aby ste vedeli tá čo vyšla ako prvá bola tá ľudožrútka čo ju Yuffie spomínala. Teda Yuffie a Broa sú jedna a tá istá upíro-démonka ktorá si spravila večeru." povedala a taktiež odišla.
"Začína sa to hýbať. Čo chvíľa sa tvoji ľudia poberú do večných lovíšť." povedala žena s červenými očami vážne. "Nehádž nás do jedného vreca s tou tvojou apokalypsou. Nemaj strachy, prežili sme prvú, druhú a prežijeme aj tretiu." zavrčal muž sediaci na opačnej strane šachovnice. "Inak, vieš čo by ma zaujímalo?" opýtala sa žena. "Neviem." "Čo bola tá vaša prorokiňa Sybila vlastne zač. Neverím tomu, že by človek mohol tak dokonale prorokovať tak veľmi dopredu." "Neviem a ani ma to nezaujíma. Nikdy som sa nezaujímal o veštcov." zafrfľal muž a žena len prevrátila očami. "Kedy si sa to o niečo zaujímal?" opýtala sa uštipačne. "Neviem, bolo to už dávno." odfrfľal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama