8.Časť - Večera

16. května 2009 v 12:43 | vlea
"Kanami môžeš na chvíľku?" odchytil si William Kanami hneď ako prišla do práce. "Čo by odo mňa taký skvelý vyšetrovateľ ako si ty mohol chcieť?" opýtala sa Kanami provokačne. "Len to, že do jednej mafie sme nasadili nášho agenta a včera sa ho pokúsili zabiť, no z nejakého dôvodu to prežil. Vraví, že chce rozprávať s Kanami, čiže s tebou. Nám odmieta čokoľvek povedať." hovoril William. "Fajn, hneď som tam. Najprv si ale musím niečo vybaviť s Asukou, Tiffany a Yuffie." povedala a presunula sa ku tým trom. Schmatla Asuku a Tiffany za lakte a namiesto privítania na nich vybafla. "Povezte mi, či ste večer urobili to, čo ste mali." Obe na seba utrpenecky pozreli. "Nie, jedného sme nechali žiť, ale Asuka mu tresla po hlave, takže bol v bezvedomí." "Ako je teda možné, že vyhrabal moje meno? Vy ste určite kecali a on bol ešte pri vedomí a počul Vás. Idete so mnou." "Asuka, ty si ho slabo treskla. Mala si splniť to čo si povedala." zamumlala Tiffany a Asuka jej vrazila. "A kto mi hovoril aby som ho nechala nažive?!" zahučala na celú stanicu a všetky hlavy sa ku nim otočili. "To nič, to doma máme pavúka..." začala obratne zahovárať Yuffie.
Kanami, Tiffany a Asuka vošli do miesnosti, v ktorej sedel chlapík z predošlej noci. "Kto ste?" opýtal sa a Asuka sa uškrnula. Kanami jej šľapla na nohu aby sa prestala tváriť tak ako sa tvárila a povedala. "Som Kanami, vraj ste so mnou chceli hovriť. Toto sú Asuka a Tiffany." povedala a chlapík si Asuku s Tiffany prezrel od hlavy po päty a vždy sa im na chvíľku zapozeral do očí. Zastavil sa pri Tiffany, ktorá narozdiel od Asuky mu pohľadom neuhla. "Tie isté oči. To ona ich všetkých zavraždila!" zhúkol na celú miestnosť a Tiffany na neho len prekvapene pozrela. "Ja? A koho som to mala akože zavraždiť?" opýtala sa Tiffany pobavene. "Tiff, Asuka choďte von." zavelila Kanami, lebo až teraz si uvedomila riziko aké nastalo. Keď boli obe vonku Kanami začala rozprávať a pýtať sa. "Neviem čo viete, a keďže mi William povedal, že chcete hovoriť iba so mnou prišla som teda. Poviem Vám však jedno, oči ľudí sa podobajú ako vajce, vajcu. Človek ak chce, jeho oči môžu ukázať iba to čo chce, tak Vám radím neobviňujte moju kolegyňu za niečo o čom nemá ani poňatia, jasné? Takže, prečo chcete hovoriť práve so mnou?" "Keď ma jedna treskla po hlave bol som ešte pri vedomí a začul som kúsok z ich rozhovoru a až potom som odpadol." povedal a Kanami sa rozšírili oči. "Čo presne ste počuli?" opýtala sa a zapla si nahrávanie na telefóne. "Neviem ako ty ale ja zachvíľu zabudnem aké sú naše pravé mená ak to pôjde takto ďalej. Jediná Kanami to má ľahké. Povedala tá čo ma chcela zniesť zo sveta a na to jej tá druhá odpovedala. Nezabúdaj ale, že ona sa tohto sveta vzdala a rozhodla sa žiť ako elf, hoci i u nich je opovrhovaná tak ako i tu. Ale máš pravdu, ja už tiež začínam mať problém s menami. Stále to obmieňame ako idioti. Potom mi už ich slová zanikajú, ale asi Vás poznajú. Dávajte si pozor, sú silné." hovoril chlapík od slova do slova tak ako to počul v predošlú noc. Kanami zastavila nahrávanie. "Čo si o tom myslíte?" opýtala sa opatrne a chlapík sa začal prechádzať po miestnosti. "Otec mi vravieval, že iné bytosti existujú, ale ja som mu neveril. Uveril som mu, až keď už umieral, bolo to pred dvoma rokmi. Umrel ako 150 ročný. Nikto z rodiny nevie ako sa mohol takého vysokého veku dožiť, no i posledný deň jeho života, čo som ho videl vizeral plný života, akoby sa vôbec nechystal odísť. Často mi vravieval o svojom detstve a veľmi často vravieval o svojich starých rodičoch a ich jednej dcére a jednom synovi. Dcéra bola jeho mama. Vravieval mi o svojej malej sesterničke a veľkom bratovi. Často o nich rozprával a ja som ho často a rád počúval. Až v ten posledný deň mi povedal, že jeho sesternička raz zmizla, bolo to raz keď všetkých z rodiny niekto vyvraždil a ňu nenašli medzi mŕtvolami jej rodičov. Odvtedy ju vraj hľadal ale nenašiel ju." začal rozprávať chlapík a až teraz si Kanami uvedomila, že je mladý. Mladší ako si doteraz všímala. Veď bodajby nie, vyzeral len na 20. "V kolkátich rokoch svojho otca si sa narodil?" opýtala sa Kanami znudene. "Keď mal 130, ale aj to vraj vyzeral akoby mal 50." odpovedal chlapík poslušne. "Povedal ti ešte niečo?" opýtala sa zasa. "Hej, ale to už si nechávam pre seba. Vám som toto všetko povedal z jediného dôvodu." povedal chlapík. "Z akého?" počudovala sa Kanami. "Veľmi sa podobáte na jednu ženu čo som mu videl na jednej z mnohých fotiek čo mal položených na nočnom stolíku. Videl som ju tam aj v kruhu otcovej rodiny na fotke kde boli všetci spolu, keď bola ešte dieťa ona a aj otec." odpovedal chlapík a vyšiel z miestnosti.
"Kanami, Kanami, čo si sa dozvedela?" vbehli do miestnosti Asuka s Tiffany starostlivo. "Vy dve dávajte na toho chlapca pozor. Ak mu skryvíte čo i len vlas na hlave, alebo sa kvôli vašej nepozornosti čo i len poreže, verte tomu, že si to odskáčete." zavrčala Kanami a Asuka i Tiffany na ňu vystrašene pozreli. "Kan, čo sa deje?" opýtala sa Tiffany. "Mala som bratranca, ktorý mal syna v 130 hoci vyzeral na 50 a bol stále plný života. Toto je jeho syn. J-ja som si myslela, že všetci i on umreli... ja som myslela...." začala Kanami plakať a na to dobehla i Yuffie. "Čo to tu s ňou robíte?!" zahučala na nich a až potom si všimla, že Kanami plače, nie od toho, že by jej niečo urobili ale od toho, že sa stalo niečo určité. "Kanami?" opýtala sa Yuffie opatrne. "VYPADNITE! NECHAJTE MA SAMÚ!" vikríkla po nich a oni sa odlifrovali preč rýchlosťou blesku. Kanami si sadla na stoličku, čo bola v rohu miestnosti a plakala ďalej. "Kanami si tu?" začula kohosi hlas. "Áno." odpovedala nenadšene a vtom do miestnosti vošiel Noah. "Čo chceš?" vybafla na neho nevrlo, chrbtami rúk si utrela oči, hoci ich načervenkastá farba sa skryť nedala. "Stalo sa niečo?" opýtal sa. "Čo by sa malo stať?" odpovedala mu otázkou. "Nič, len ... ešte som ťa takúto nevidel. Vždy sa držíš, toho, že človek nevie ako sa cítiš." zamumlal odpoveď a Kanami na neho zazrela. "Pche, že človek. To vraví ten pravý." odpľula si, čo bolo u nej ešte nezvyčajnejšie a Noah na ňu prekvapene pozrel. "Čo tým myslíš?" opýtal sa. "Nič." odpovedala mu a postavila sa zo stoličky. "Prečo ma hľadáš?" opýtala sa ho. "Dve hodiny sme ťa nikto nevideli a navyše našli sme ďalšieho mŕtveho. Teda ak sa takým dá nazvať. Jeho vnútornosti sú pomimo neho a niektoré sme ani nenašli." povedal Noah a Kanami naplo. "Prepáč." povedala a rozbehla sa na WC, kde vyvracala raňajky. Keď vyšla vrátila sa do miestnosti z ktorej odišla. Noah tam stále bol a čakal tam na ňu. Keď vošla neidentifikovateľne na ňu hľadel. Usmieval sa. "Čo je?!" vybafla na neho Kanami. "Je ti zle z toho, že si si predstavila mŕtvolu alebo z niečoho iného?" opýtal sa a Kanami ihneď docvaklo čo myslí. "Neboj sa, som v poriadku. Neznášam totiž takýto masaker." zafrfľala. "Na celej stanici už nieje ani nohy..." začal Noah a Kanami zdvihla hlavu. "Čo tu potom robíš ty?" opýtala sa ho a oprela sa o stenu. "Rozhodol som sa ostať lebo sa ťa chcem opýtať na pár vecí." odpovedal jej. "Myslíš si, že ti odpoviem?" "Nie." "Tak prečo sa chceš pýtať na veci, na ktoré nedostaneš odpoveď?" "Nezodpovedané otázky majú totiž často odpovede, ktorými sa nieje dobré chváliť." "Niesi až taký hlúpy." "Ale ani ty. Takže prvá otázka. Velíš Yuffi, Tiffany a Asuke?" "Áno, ak sa to dá tak nazvať." "Prečo ty?" "Neviem, o to sa ja nestarám." "Si človek?" Uhla mu pohľadom a sklonila hlavu. "Nie, keby som ním bola nestarala by som sa o tento prípad." "Čo teda si?" "Si ty človek?" "Áno!" "Tak prečo si uspôsobilejší ako ostatný. Prečo máš iné zvyky a vychovanie ako tvoj brat Luis?" "Nie sme úplný bratia. Matky máme rozdielne." "Kde je tvoja matka?" "Zmizla." "Polož ruku na stenu a .... nechaj svoju myseľ plávať." Noah, urobil ako povedala a keď ruku od steny odlepil, uvidel v nej niekoľko šedkastých svetielok, ktoré po niekoľkých sekundách zmizli. "Čo to je?" opýtal sa. "Niečo, čo by človek nedokázal." "Č-čo som?" "To, čím si sa narodil. Bytosť." "Kanami, čo som?!" zakričal Noah vystrašene a pozrel na Kanami s očami plnými nádeje a túžby po vysvetlení. "Poloelf, predpokladám." odpovedala mu s mienym úsmevom. "Prečo?" "Buď rád že niesi človek. Aspoň prežiješ. Jednoducho to tak je. Nikdy sa nepýtaj prečo si tým čím si, lebo o to, čím si môžeš v mžiku prísť, tak ako i o všetko ostatné. Váž si to a po čase zistíš, že nebyť človekom je oveľa lepšie ako ním byť." "Bolo mi lepšie keď som nevedel, že som .... monštrum." Kanami zmyzol úsmev z tváre. "MONŠTRUM?! NIE! Ty niesi monštrum, ani ja ním niesom! Monštrom nieje nikto, monštrami sú tí, ktorý ostatných tak nazývajú a aj samích seba. Ak sa chceš zaradiť medzi tú skupinu bytostí, čo opovrhujú každou inou rasou ako sú oni, alebo ako sú v tvojom prípade ľudia, zaslúžiš si prísť o to čo máš." "Ja to ale nechcem!" "Fajn! Tak si ži ďalej tým životom hlúpeho človeka, čo nič nevie. Čo nevie čo je okolo neho a vidí iba to čo počuje a o čom rozprávajú iný! Myslela som si ... že vďaka svojmu uvažovaniu elfa si neprepadol na úroveň myslenia ľudí. Ale, ako vidím ty sa vzdávaš toho čo si. Nestojíš mi ani za zrnko piesku. Všetci, čo stvrdnú v ľudskom svete nakoniec prepadnú ich mysleniu." "O čom to hovoríš?" "Všetci ste rovnaký. Rovnaký ste boli pred rokmi a rovnaký ste i dnes. Všetci, ste rovnaký." posmutnela a pomaly sa vybrala po svoje veci. "Odchádzaš?" začula zrazu za sebou ten otravný hlas, ktorý jej dnes už liezol na nervy. "Ak myslíš túto mučiareň, hej na dnes končím. Vadí?" "Máš sa ešte ísť pozrieť na tú mŕtvolu." "Nepotrebujem vyzvracať ešte aj večeru zo včerajška. Radšej si pozriem súpis informácii." "Ty ten súpis a ani tú mŕtvolu nepotrebuješ, lebo poznáš vinníka však?" Kanami sa zastavila uprostred obliekania bundy. "Nikdy som nič nepotrebovala, a nepotrebujem to ani dnes." zavrčala a pokračovala v činnosti. "Keď ja niesom .... človek ale niečo iné, ako je možné, že ty to vieš hoci si človekom?" "Kto povedal, že som človek? Priznávam, bola som ale už niesom." "Čo potom si?" "Tvor, ktorý je opovrhovaný v oboch svetoch." "Tak prečo chceš jeden zničiť a v druhom žiť?" "Lebo ten jeden ma zničil." "Prečo?" "Som iná." "A?" "Musím už ísť. Zajtra." zbavila sa zbytočných otázok a odišla von. "Hej, čakaj chvíľku. Chcem si s tebou pohovoriť, súkromne." Vybehol Noah za ňou. "Prečo so mnou? William a Luis, tí ti môžu pomôcť." "Nie, oni nie. Ty vieš o mne alebo o tom čo som viac, ako ktokoľvek z nich." "Noah prac sa naspať do vnútra. Prechladneš a bez takého vyšetrovateľa ako si ty by sme to tu ďaleko nedotiahli." povedala Kanami a pobrala sa preč. "Dnes o ôsmej prídem pre teba!" zakričal za ňou Noah a skôr ako mu stihla voľačo odkričať, bol už na policajnej stanici."
"Tiffany, Yuffie, Asuka čo si o tomto myslíte?" opýtal sa William tých troch, keď stáli nad mŕtvolou chlapíka, alebo toho čo z neho zostala. "Neviem, podľa mňa je to len mŕtvola a navyše tu máme čo dočinenia s ľudožrútom." uškrnula sa Yuffie a Tiffany na mŕtvolu pozerala s hladom v očiach. "Takto toho človeka určite nedorantal človek." utrúsila Asuka s úsmevom. "Ale je isté, že keď našiel tú pásomnicu, očividne jeho hostina skončila a dokonca vyvracal všetko čo zjedol." skonštatoval Luis a Yuffie sa začala rehotať. "Čo je ti smiešne?" opýtal sa William. "Vy!" skríkla Yuffie a rehotala sa ďalej. "Inak, toto nevracal asi ten čo ho jedol. Aha, je tam iba samá zelenina a ovocie. Žiadne mäso. To musel byť niekto iný." povedala Asuka. "Poďme už domov. Je to len rozpáraná a rozporcovaná mŕtvola a musím povedať, že dotyčný má talent. Veď zjedol tie najlepšie kúsky." ozvala sa Tiffany a Luis s Williamom na ňu pozreli ako na zjavenie. "Tie najlepšie kúsky?" opýtal sa William neveriacky. "Áno, ale iba keď jeme nejakého králika. Pre toho, čo to urobil to chutí asi rovnako ako nám kura, králik alebo niečo iné." zahovorila to Asuka obratne. Luis s Williamom jej to zožrali aj s navyjákom a tak sa po pár minútach všetci pobrali domov.
"Ja Vás dve nebudem večne ťahať z vašich problémov a prekecov." povedala Asuka po ceste Tiffany a Yuffie. "Ale my dve za to nemôžeme..." začali sa obraňovať Tiffany a Yuffie. "Môžete alebo nemôžete, keď to takto pôjde ďalej, môžeme sa začať topiť vo vlastných chybách." povedala im Asuka na rozlúčku a odbočila, zatiaľčo oni dve išli rovno.
"Neznesiteľní anjeli." zabrblala Tiffany. "Lezie mi na nervy, aspoň dnes mi liezla." zafrfľala Yuffie.
Kanami práve bola v malom parku ktorý bol neďaleko domu v ktorom bývala. Práve sa vracala, keď uvidela stáť Noaha pred zvončekmi a hľadá zvonček do jej bytu. Očividne bol oblečený v slušnom oblečení, ktoré sa v krajine z ktorej, podľa nej pochádzal považovalo za niečo extra, no nej to pripadalo ako šaty. Ešte chvíľu sa spoza niekoľkých stromov pozerala na Noaha, ktorý začal teda zvoniť. Konečne sa tam niekto ozval. "Je tam Kanami?" opýtal sa a mužský hlas na neho zareval. "Aká Kanami?! Ty si ten čo dolieza za mojou manželkou?! Počkaj tam dole na mňa a ja si to s tebou vybavím!" "Ale...p-počkajte, j-ja som si pomýlil zvonček...p-prepáčte..." koktal Noah, no chlapík z telefónu ho už nepočúval a po bytovke sa ozýval jeho hlas. "Č-čo teraaaz?!" skríkol Noah zúfalo a začal sa obzerať. Z vchodových dverí vyšiel chlap ako hora a z vysoka pozeral na Noaha. "Ty si ten čo otravuje moju Holubičku?!" skríkol na neho a Noah celý maličký pokrútil hlavou. "NEKLAM MI!" zareval chlap a schmatol ho pod krkom. "Ehm, prepáčte pán sused, ale to ku mne chcel za zvoniť. Ja som Kanami." poklopkala Kanami chlapíka po ruke ktorou Noaha držal pod krkom. On na ńu len neveriacky pozrel. "Pochybujem, že prišiel za vami." zavrčal a priškrtil Noaha. "Ako myslíte, tak vtom ste zatknutý za napadnutie verejného činiteľa!" skríkla Kanami a z vrecka si vytiahla preukaz FBI a Noahovi z vačku vybrala policajný preukaz. Chlapík ho ihneď pustil a začal sa pred ním plaziť. "Prosím Vás, nežalujte ma a nezatíkajte ma!" skučal ako zbitý pes. "Nebojte, sa zatknúť Vás nezatkneme, máme totiž voľno už teraz, ale aj tak čosi schytáte." uškrnula sa Kanami a pustila vodítka psov, s ktorými bola vonku. "Hej, haj, hoj poďte si troška pobehať!" zavolala na psov, ktorý sa za ním zúrivo rozbehli. "Ááááá odvolajteee ich!" skučal chlapík, pričom okolo nich robil kolečká. "Si v poriadku?" opýtala sa Kanami Noaha takmer bez záujmu. "Som..."zavrčal Noah potichu. "Fajn, tak v tom prípade. ČO TU DOČERTA ROBÍŠ?!" revala po ňom a tresla ho po hlave. "Hej, to bolo začo?!" skríkol Noah šúchajúc si jednou rukou krk a druhou hlavu. "Za tvoju blbosť!" skríkla Kanami. Obaja sa tam začali dohadovať, keď vtom na nich chlapík skríkol. "POMÓÓÓC!" "DAJ SI ODPICH!" odpovedali mu nabrúsene. "Odvolajte tých psov, prosíím." prosíkal chlapík a chytil Kanami za nohu. "Pusti ma ty...ty..." hovorila Kanami a vtom si všimla aký je krvavý a dorantaný. "Dosť!" skríkla po psoch a tie prestali. "Ideme domov." povedala im a ona a i jej tri psi sa pobrali do jej bytu. Za nimi potichu išiel Noah. Kanami odomkla a psi sa nahrnuli dovnúra a ich rovná cesta bola ku ich vlastným myskám. "Poď ďalej ak chceš." zafrfľala Kanami neveľmi nadšene a Noah vstúpil. Stál len v chodbe, no i tak sa mu zdal byť jej byt voľajaký prázdny, z toho, čo videl. "Máš to tu voľajaké prázdne." utrúsil Noah. "To je len prvé zdanie! Poď ďalej!" vikríkla Kanami z jednej z izieb a Noah vošiel do obývačky v ktorej bolo asi päť mačiek. "Ty tu máš aj mačky? Ako sa znášajú so psami?" opýtal sa Noah a Kanami vošla do obývačky celá mokrá. "Čo si hovoril? Vieš, snažila som sa ich okúpať ale akosik nemajú radi vodu." povedala. "Ako ich kúpeš inokedy?" opýtal sa Noah zmorene. "Inak..." "Tak ich tak vykúp alebo umy aj teraz." odpovedal jej Noah. "Nemôžem... takže je to za jedno. Hneď som späť." povedala a odbehla do kúpeľne z ktorej sa ešte chvíľku ozývalo striekanie sprchy. Zrazu z kúpeľne vybehli psy, ktoré boli na Noahovo prekvapenie suché. "Ja vás raz ZABIJEM!" začul Kanaminin krik z kúpeľne a keď dobehla do obývačky Noah psy už hladkal a oni spokojne spali. Pozrel na Kanami ktorá bola od hlavi po päty mokrá a z vlasov jej padali kvapky vody. "Čo na mňa tak pozeráš?" opýtala sa keď si všimla jeho pohľad. "Nič,nič." sklopil pohľad a hľadel do zeme. Kanami sa pozrela na seba "Ou, hneď som späť." povedala Kanami a odbehla do svojej izby. O pár minút sa vrátila a už bola suchá a prezlečená. "Tak, prečo si prišiel?" opýtala sa ho. "Povedal som, že pre teba prídem o ôsmej a tak som tu. Asi si ma vtedy nepočula alebo nechcela počuť, alebo si na to už zabudla ale chcel by som si s tebou pohovoriť. Súkromne a preto, ťa chcem pozvať na večeru." vypadlo z Noaha a Kanami na neho neveriacky pozerala. "Č-čo? Vlastne hej... sakra..." zaskučala Kanami a vbehla do svojej izby. Keď znova prišla do obývačky mala na sebe krátke čierne šaty, ktoré boli až ku krku a ku tomu boli polorúkavy ktoré boli ako rukávy iba od lakťov až po ruky. "Tak ideme?" opýtal sa Noah prekvapene, že Kanami sa takto nahodila. "Bohužiaľ, nemôžem ťa nechať len tak prísť a odísť. A už vôbec to nemôžem spraviť niekomu kto je aspoň z časti elfom, nech je mi akokoľvek odporný." zafrfľala a hneď na to nahodila úsmev tak sladký až to nebolo možné. "Fajn, odvezieme sa v mojom aute." povedal Noah a obaja sa vybrali dole a odviezli sa do krásnej reštaurácie. Vošli dovnútra a tam ku nim pribehol čašník. "Prosím usaďte sa tu. Hneď Vám prinesiem jedálny lístok." usadil ich ku stolu, ktorý bol v rohu miestnosti a o chvíľku im priniesol aj jedálny lístok. Objednali si jedlo, ktoré malo namiesto názvu a prísad napísané "Prekvapenie". "Prečo si so mnou chcel večerať?" opýtala sa Kanami. "Chcem sa ťa opýtať na niekoľko vecí." odpovedal jej Noah. "Vraj súkromne. Určite si myslíš, že ti poviem všetko o tých vraždách." zafrfľala Kanami a chystala sa odísť. "Nie, nie to som nechcel..." snažil sa ju zastaviť Noah a aj sa mu to podarilo. "Tak čo si chcel?" "Ako si vedela, že som poloelf?" "Pamätáš si ešte na ten môj príbeh čo som tebe, Williamovi a Luisovi hovorila o mojej minulosti? To prečo sa ztotožňujem s názorom vraha?" "Áno, čo to má s tým spoločné?" "Tak vtedy som tak veľmi verila v elfov, až som sa na jedného z nich premenila alebo jednu z nich. Vtedy ma zachránil elf, s ktorým som sa nevedomky poznala takmer od narodenia. Medzi mnohými inými vecami, ma naučil aj ako rozoznať od seba jednotlivé rasy, alebo keď sú pomiešané. Najviac a najlepšie ma naučil rozoznať poloelfa. Preto som to vedela." "Takže, ty si ... elfka?" "Áno." "Akoto, že tak nevyzeráš?" "Kúzla...veľa kúziel, na utajenie identity." povedala Kanami a uhla mu pohľadom. "Si jedna z tých štyroch bytostí, čo zabíja tých čo sú slabý alebo tých čo zabíjali príslušníkov iných rás?" Skôr ako mu stihla odpovedať im čašník priniesol veľkú misu a v ktorej bola pochúťka tejto reštaurácie. Špagety pre dvoch. "Toto snáď nemyslíte vážne..."utrúsila Kanami a neveriacky hľadela na misu. "Ty si objednávala." odpovedal Noah a Kanami na neho zazrela. "Nabudúce si dám šalát." zafrfľala Kanami. Obaja začali jesť. Jedna zo špagiet bola príliš dlhá a toľko ju ťahali a ťahali až pokiaľ si nevšimli, že obaja majú tú istú. Kanami schmatla nôž a rozpolila ju. "Prepáč... ak by som to neurobila, preŤahovali by sme sa tu o ňu." povedala na svoju obranu. "Hej, hej chápem..." zafrfľal "A akú máš pre mňa teda odpoveď na tú otázku čo som ti dal?" opýtal sa. "Odpoveď by sa ti nepáčila, to mi môžeš veriť." "Hovor, nebudem ju brať v úvahu vo vyšetrovaní. Budem sa správať akoby som to nevedel." "Pokiaľ ti to nepoviem, asi mi nedáš pokoj, však?" "Nie, nedám." "Fajn, poviem ti to, ale ty mi musíš sľúbiť, že to nebudeš zapájať do vyšetrovania, túto moju výpoveď a že to ani nikomu nepovieš." "Sľubujem." "Fajn, takže hej, som jedna z tých štyroch, alebo lepšie povedané ja ich teraz vediem, čo je dosť veľká drina. A na niektoré tie mŕtvoly sa nemusím chodiť pozerať z toho dôvodu, že pri niektorých som bola." "Takže, ty si vpodstate vrah." "Hej, ale tú rozpáranú mŕtvolu som nerobila ja. Nejem mäso iba zeleninu. Veľmi zriedka si dám mäso, iba vtedy keď nemám na výber." "Tak kto potom? Nechceš mi snáď povedať, že je s vami aj niekto kto je upír." "Niečo horšie ako upír." "Hovor, kto čo je." "Nemôžem. Ja ti môžem povedať pravdu iba o sebe. O ostatných ti nič nemôžem povedať." "Škoda." Keď vyšli z reštaurácie obaja sa smiali a zabávali. Noah zaviezol Kanami domov a aj ju odprevadil až ku vchodu. "Máš čas aj zajtra?" opýtal sa Noah. "Vieš, povinnosti volajú." usmiala sa Kanami. "Nemôžeš donekonečna zabíjať." "Toto je len začiatok." "Neblázni, nemôžeš obetovať svoj život..." Položila mu prs na ústa. "Môžem, čo len chcem. Je to môj život ktorý som si zvolila. Ty dbaj na ten svoj, aby si išiel tak, ako chceš ísť. Dobrú noc." odomkla dvere a začala stúpať po schodoch. Noah stál na mieste a pozeral za ňou.
Žena a muž so šachovnicov si našli opustenú budovu a položili šachovnicu na krabicu. Ďalej sledovali, čo sa na nej deje a dohadovali sa. "Ten vyšetrovateľ a Kanami? Nieje to podivné, že mu tak ľahko vyklopila, čo vlastne je?" opýtal sa muž čerenookej ženy. "Je, ale ona mu to zmaže, čiže už zajtra si nič nebude pamätať." odpovedala mu žena a obaja bez slova sledovali šachovnicu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jannys Jannys | E-mail | Web | 29. září 2011 v 16:22 | Reagovat

Já chci taky takovej bloooog:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama