3.Časť - Nevyriešiteľný prípad?

16. května 2009 v 12:40 | vlea
"Let číslo 535 o chvíľu pristane. Prosím pripútajte sa." začalo sa ozývať hlas letušky po lietadle. Kanami si zbalila nootebook a pripútala sa. Začala hľadieť von z malého okienka. Na chvíľu uvidela časť New Yorku. Mierne to so všetkými v lietadle zatriaslo. Mierne turbulencie sa na niekoľko minút dostali k slovu. Tak ako však prišli, tak aj odišli. Lietadlo pokojne pristálo, bez akýchkoľvek problémov. Pasažieri pokojne vystúpili z lietadla a odišli si k pásu po svoju batožinu. "A kam teraz?" opýtala sa Kanami samej seba, keď už v ruke držala svoj kufor a ostatnú batožinu. "Taxíííí!" rozbehla sa ku najbližšiemu taxíku a nastúpila. "Kam to bude, madam?" opýtal sa šofér. "Na najbližšiu políciu prosím." povedala Kanami a pokojne si otvorila časopis. "Tam Vás neodveziem, vystúpte, prosím." povedal šofér odmietavo. Kanami zatvorila časopis. "A to už prečo? Deje sa tu niečo čoho sa obyčajný šofér ako Vy bojí?" opýtala sa. "K polícii Vás nikto nezavezie. Všetci sa boja sa tam i približiť." odpovedal šófér. "Tak fajn, a nemôžete ma niekde blížšie pri nej aspoň vyožiť?" pokúsila sa vyjednávať Kanami. "Nie, alebo áno." povedal šofér popletene. "Tak fajn, odvezte ma tak blízko ako sa len bude dať." rozkázala si Kanami a šofér konečne naštartoval. "Prečo sa bojíte ku tej polícii priblížiť?" opýtala sa, keď stáli na jednej z križovatiek. Šofér neodpovedal. "Prečo?" opýtala sa znova netrpezlivo. "Odkedy sa tu začali tie vraždy, poliši, sú akýsi... no, nieveľmi prijateľní." zabrblal šofér a Kanami už bola už radšej ticho. Taxík zastavil. "Sme tu." povedal taxikár prosto. "Ďakujem, nabudúce zavolám Vám, ak budem potrebovať niekam zviezť." odpovedala Kanami, vystúpila a vybrala si kufor z kufra auta. Prešla ešte ku okineku a opýtala sa. "Kadiaľ sa ta dostanem?" "Teraz pôjdete rovno, a potom zabočíte doprava. Je to hneď za rohom." odpovedal taxikár a odfrčal preč. Kanami sa pomaly pobrala tadiaľ kadiaľ jej povedal taxikár.
Asuka sa ponáhľala do svojej "novej" práce, keď zrazu uvidela niekoho s kufrom a kopou vecí na ňom. "Môžem Vám pomôcť?" opýtala sa osoby keď ku nej prišla. "Hej, ukážte mi cestu na tú dosratú, v riti strčenú policajnú stanicu." zavrčala žena nevrlo a zdvihla hlavu. Bola to Kanami. "Kanami?" opýtala sa Asuka prekvapene. "Asuka?" opýtala sa Kanami prekvapene. "Kde sa tu berieš?" opýtali sa obe zborovo. "Misia." odpovedali zasa obe naraz. Začali sa smiať. "Poď so mnou, ja som u nich na misii, ale opatrne aby si ma neprezradila." zasmiala sa Asuka a pomohla Kanami s kuframi a obe sa pomaly terigali na policajnú stanicu.
"Jacob, kde je dofrasa tá Motu! Dnes mala prísť skôr, lebo sme sa dohodli, že jej ukážem podrobnosti prípadu! Kde sa šuchce?!" hysterčil William, keď vtom sa ozvalo klopanie a do miestnosti vošla Asuka a Kanami s kufrom a kopami vecí na ňom. "Prepáčte, že meškám..." začala Asuka, ale William na ňu zhúkol. "Nabudúce sa na Vás vykašlem! Načo ste sem brali tú ženskú?! Je mi jedno čo je zač ale nech okamžite vypadne!" vrieskal William a Kanami nadvihla obočie a pustila kufor ktorý s buchnutím padol na zem a všetky veci sa rozkotúľali po zemi. "Ja Vám dám ženskú! Túto v riti strčenú stanicu som hľadala ako totálny magor, lebo ani ten zasratý taxikár ma sem nechcel zaviesť a nikto mi nechcel potom ukázať cestu! Nestačí, že som si na túto úlohu nemohla vziať aj moje tímové partnerky ale ešte sa tu bude rozkrikovať niekto taký ako VY?! Ja sa sem terigám ako totálny blbec a teraz ma odtiaľto vykopnete a mám si hľadať sama aj bývanie?! Keď už som sa sem terigala, môžete zdvihnúť vašu urodzenú prdel, a zohnať mi bývanie!" vrieskala Kanami a tresla päsťou o stôl na ktorom všetky veci poskočili. William na Kanami vypleštil oči a postavil sa. "Kto ste?" opýtal sa nevrlo, ho odpoveď už tušil. "Vy ste nedostali od FBI správu, že prídem?!" vybafla Kanami otázku. "Dostal." zamumlal William. "Vaše meno, a kanceláriu poprosím a ešte mi vybavte to bývanie." vychŕlila Kanami rozkazy. "William Touro, toto je moja kancelária z ktorej ma nevyhodíte a za to bývanie choďte za Jacobom Kosom. Ten Vám vybaví byt, a kanceláriu máte hentamten voľný stôl." odpovedal jej William na jej "rozkazy" a pokýval rukov aby už odišla. Kanami naduto nafučala líca a pobrala sa preč. Otvorila dvere "Keď už nič iné, tak mi aspoň tie veci odneste do môjho nového bytu." zavrčala a treskla dverami. Stena sa mierne otriasla po tomto údere a spadol aj jeden obraz. "Fúria!" zahučal William, no nevšimol si, že Asuka tam ostala a tá na neho pozerala vražedným pohľadom. "Idem jej pomôcť." ozvala sa a taktiež s tresknutím dverí odišla. "DVE FÚRIE!!!" zahučal za ňou a zdvihol telefón. Na toto, naozaj nemal nervy. Potreboval pomoc. "Haló, ahoj Noah, mohol by si prísť do New Yorku?" opýtal sa. "Áno ale musím so sebou zobrať aj svojho brata a tímové partnerky, lebo som v Los Angeles." prišla odpoveď z druhého konca. "Fajn zajtra Vás budem očakávať." odpovedal William a zložil. S úľavou sa zasa zviezol na stoličku. "Ách, pomoc sa blíži." blažene sa usmial od ucha k uchu.
Kanami sa konečne nejakým zázračným spôsobom podarilo nájsť Jacoba. "Vybavte mi byt prosím." vybafla na neho a on začal pracovať, lebo William mu už stihol napísať, že za ním príde nafučaná fúria. Jacob urobil ako mu povedala a o niekoľko minút mala v rukách kľúče a adresu bytu.
Na Williamovej kancelárii sa rozleteli dvere a do kancelárie vletela Kanami, poboku s Asukou a Jacobom. "Tu máte adresu môjho bytu a doneste mi tam tieto veci! Chcem aby ste ich tam odniesli VY OSOBNE. Chcem sa s vami porozprávať." povedala Kanami, hodila mu papierik s adresou na stôl a zasa zdúchla. "William, ďalšia vražda." povedal Jacob a William prevrátil očami. "Asuka tam pôjde s tebou." povedal a poslal ich oboch preč. Zhnusene začal zbierať Kanaminine veci zo zeme a hádzať ich znova na kufor. Vtom ho niečo osvietilo a vnuklo mu to nápad. "Čo takto, jej troška preskúmať veci?" opýtal sa sám seba a pomaly začal skúšať číselné kombinácie zámku. "To nejde!" zavrčal a vykašľal sa na to.
Zobral všetky veci a odniesol ich do auta. "Brooklyn. Ulica Washington 15." prečítal nahlas v aute a vyštartoval.
Konečne sa po hodine cesty v aute dostal na miesto kam chcel. Vybral veci z kufra a prišiel ku vchodu. "Sakra, ja neviem aký je jej zvonček, na ktorom býva. Mňa asi porazí." zavrčal a oprel sa o stenu. Vtom sa po chodníku dorútila Kanami s igelitkami v ktorých mala hŕbu kvetov, potom v rukách mala niekoľko vodítok, na ktorých boli psi a mačky. "Dobrý deň, poďte hore." povedala a odomkla, hoci s menšími problémami ale odomkla. Všerky zvieratá sa trhali o to aby mohli ísť dovnútra. Za nimi vstúpila Kanami a za ňou William s kuframi. Zvieratá a Kanami sa rozbehli po schodoch hore. "Choďťe na úplne najvyššie poschodie. Je to štvrté poschodie." povedala Kanami a utekala za svojimi zvieratami s igelitkami v rukách, ktoré jej po ceste šuchotali. William privolal víťah, ktorý bol hneď na mieste. Keď prišiel hore Kanami tam už čakala a snažila sa odomknúť. "Cvak." ozvalo sa a dvere sa otvorili. Zvieratá sa nahrnuli dovnútra. Bol to veľký vyt, ktorý bol vlastne na celom tomto poschodí a mal ešte jednu miestnosť tesne pod strechou. Všetci vošli dovnútra a zložili kabele. Zvieratá sa rozbehli do jednej z miestností, kde mali niekoľko misiek jedla, a aj svoje pelechy. William a Kanami ostali sami. "Poďťe sa mnou." povedala a odviedla ho do obývačky, kde si obaja sadli do kresiel. "Čo ste chceli, keď som Vám to musel odniesť osobne?" opýtal sa, lebo sa tu necíti dobre. "No, viete ono je to tak,..." začala rozprávať Kanami, no William jej skočil do reči. "Skráťte to prosím. Nechcem tu stráviť mladosť." Kanami len prevrátila očami a rozprávala ďalej. " .... keď sa toto divadlo začalo, ja som aj s mojimi tímovími partnerkami trénovala, a vtedy sme zistili, že náš tréner nás mal zabiť. Vtedy sa to celé začalo, všetky tieto vraždy. Poviem Vám to takto, o tomto prípade viem všetky podrobnosti, ktoré sa vedieť dajú a hoci, nemám pri sebe svoj tím, môžete veriť tomu, že tento prípad sa vyriešiť....NEDÁ." povedala Kanami kľudne. "ČOO?!" zahučal William prekvapene. "Ako je to možné?" opýtal sa. "Jednoducho, tieto vraždy nepraktizuje človek. Sú i iné bytosti na tomto svete ako ľudia." usmiala sa Kanami spiklenecky. "Škriatkovia a víly, nie?" zasmial sa William. "Smiešne, ale áno aj oni za tým môžu byť. Ale ja skôr rátam elfov, anjelov, démonov a tak ďalej. Na nikoho z nich nemáme, lebo ich neodhalíme." hovorila Kanami. "A ty si na takýto výplod fantázie prišla ako? Chceš mi snáď nahovoriť, že ic vidíte alebo Vám to našepkala kvetina alebo víla?" začal sa rehotať William a Kanami na neho hladeľa ako na blázna. "Toto je fakt a ako to viem je jedno. Keďže som dostala za úlohu vyriešiť tento prípad, ostanem tu až... to sa nevie do kedy ale asi do smrti, lebo je to nevyriešiteľný prípad. Takže dovidenia." povedala Kanami a postavila sa. William sa taktiež postavil a odišiel. "Blázon neveriaci. Keby ten vedel." usmiala sa Kanami keď sa pozerala z okna ako odchádza pričom škrabkala mačku za ušami.
Na šachovnici sa pohol pešiak čiernej farby o dve políčka dopredu. "Hra sa začala." ozval sa hlas a pohol sa panáčik bielej farby o jedno pole dopredu. "Opatrne Alias, dávaj pozor na svoj ľud." ozvala sa žena s červenými očami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama