14.Časť - Maškarný ples

16. května 2009 v 12:26 | vlea
Konečne piatok večer. Ja sa v skrini prehrabujem, aby som našla voľajaké vhodné šaty a Kain presne to isté, len on sa prehrabuje v skrini, čo je vo vedľajšej izbe. Konečne som našla šaty, ktoré som hľadala. Dlhé, biele so zelenými výšivkami listov, s bielymi rukavičkami, ktoré siahali povyše lakťov a ku nim je čelenka v ktrorej strede je zelený kamienok. Po bokoch čelenky sú vytvarované ružičky. Ku nim som kdesi úplne v zadu našla škrabošku, ktorá bola taktiež biela orámovaná zelenými lístočami.


Vyšla som z izby a postavila sa pred zrkadlo. Po pár minútach prišiel aj Kain. Mal na sebe celkom obyčajný čierny oblek. No, od obyčajného mal síce ďaleko, ale pre mňa to bol obyčajný čierny oblek. Postavil sa vedľa mňa, nasadil si čiernu škrabošku. Chvíľu sme civeli na svoje odrazy v zrkadle. Vybuchli sme do smiechu. "Niečo tomu chýba." skonštatovala som sucho. "Máš pravdu, niečo podstatné." súhlasil so mnou Kain. Po pár minútach, nám začali rásť uši, ktoré sme mali samozrejme zašpicatené a aj naše tváre, krivky, oči a vlasy naberali svoju pôvodnú podobu. "My sme teda nenápadný. Ak by nás videla rada, tak by nám dobre dali, kebyže vedia, že takto chceme ísť na maškarný ples." uškrnul sa. "Tí by nás chceli aj zo sveta zniesť." neodpustila som si.

O hodinku sme sa dostavili na ples. Ruka v ruke sme vošli dnu. Tí, čo boli najbližšie ku dverám sa otočili našim smerom a prekvapene na nás pozerali. Ja i Kain sme sa na seba pozreli a usmiali. "Maya, na tento večer odložme masky. Zatancuješ si so mnou svoj prvý tanec tohto večera?" opýtal sa ma Kain potichu. Prikývla som. Vošli sme na parket. Práve hrali voľajaký slaďák. Kain ma oblapil okolo pása a ja jeho okolo krku. Kolísali sme sa z jednej strany na druhú a pozerali si do očí. "Myslíš, že sa to niekedy skončí?" opýtala som sa. "Všetko sa raz skončí. Všetko má koniec aj začiatok." odpovedal mi. Ešte chvíľku sme tancovali. Potom skončila skladba, ale my sme sa ešte stále kolísali do jej rytmu, akoby skladba pokračovala. Až po dobrej minúte sme si uvedomili, že sa skladba skončila. Prešla som ku stolom s občerstvením. Vzala si pohár a naliala si pomarančový džús. Vypila som ho. Stála som na mieste a sledovala parket. Kain stál vedľa mňa. "Kain, prosím. Keď sme sem išli, vysvetlila som ti prečo." pošepkala som. "Dúfam, že budeš v poriadku." pošepkal a odišiel za dievčinou, ktorá stála osamotená, na kraji parketu. Začali spolu tancovať. Pozorovala som celý parket. "Môžem Vás poprosiť o jeden tanec?" opýtal sa ma ktosi v bielom obleku a bielou škraboškou. Prikývla som. Jemne ma chytil za ruku a potiahol ma na parket. Jeho ruka bola studená. Začali sme tancovať. "Ste nádherná. Najkrajšia na tomto plese." zložil mi kompliment. "Ďakujem." odpovedala som jednoducho. "Prečo ste tam stáli sama?" opýtal sa. "Lebo som to tak chcela." odpovedala som jednoducho. "Prepáčte, že sa starám do vašich záležitostí." zmenil svoj postoj. "To nič, veľa ľudí ma vo zvyku starať sa do vecí, do ktorých ich nič nieje." odpovedala som znova jednoducho. Kain s jeho tanečnou partnerkou sa ku nám priblížili. Všimla som si, ako po nich môj tanečný partner zazrel. Pocítila som, že si ma ku sebe pritisol silnejšie. "Nebojte sa, ja Vám neujdem uprostred tanca." neodpustila som si poznámku a on svoj stisk povolil. "Prepáčte." zamrmlal. "Máte studené ruky. Je Vám zima?" opýtala som sa naoko starostlivo. Všimla som zmenu v jeho očiach. "Nie, je mi dobre." odpovedal mi potichu. "Ako sa voláte?" opýtala som sa po chvíli. "Prečo sme tu v maskách?" opýtal sa ma on na oplátku. "Pýtala som sa prvá." pozerali sme si do očí. "Sme tu v maskách, aby sme nepoznali toho s kým tancujeme, či sa zhovárame." odpovedal si sám na svoju otázku. "Takže mi nepoviete kto ste." skonštatovala som. "Nie, ale prečo ste tu?" opýtal sa. "Hľadám niekoho. A vy?" "Čakám, že tu stretnem tú, ktorú ľúbim." Skladba skončila. "Želám Vám veľa šťastia." popriala som mu a odišla naspäť ku stolu s občerstvením. Zobrala som si pohár a naliala si do neho multivitamínový džús. Vypila som ho a po pár minútach ma zasa oslovil ktosi v bielom obleku a v bielej maske. Vlastne to bol ten istý, s ktorým som tancovala pred chvíľkou. "Môžem Vás poprosiť ešte o jeden tanec?" opýtal sama. Prikývla som. Znova ma vzal za ruku a priviedol na parket. Začali sme tancovať. "Tak, kto ste?" opýtala som sa. "Čakal som túto otázku." odpovedal mi. "A?" opýtala som sa s úškrnkom. "Ak mi vy poviete, ako sa voláte, ja Vám poviem ako sa volám ja." "Mám mnoho mien. Ktoré chcete počuť?" opýtala som sa. "To pravé." "Maya Nekosaima. A vy?" "Steaven Lier." Zmorene som si vzdychla. Vedela som, že je tu, ale nenapadlo ma, že ho nájdem tak rýchlo. "Som rád, že sme sa konečne stretli." Všimla som si na jeho tvári šťastný úsmev. Neodpovedala som. "Ako si prežila tých tristo rokov?" opýtal sa, keďže som mu predtým nič nepovedala. "Celkom normálne, každého pol roka sme sa vracali domov. Ou a to som ešte zabudla už som dvadsiatnička." povedala som pyšná na svoj vek. "Nevyzeráš tak. Ale dvadsiatnička byť nemôžeš. Tristo štrnásť by som ti uveril ale dvadsať nie." jeho úsmev sa rozšíril. "U nás sa roky počítajú inak. Pre nás je jeden rok, päťdesiat rokov ľudských. Čiže už keď sme sa stretli, som mala sedemsto." musela som sa nad tou myšlienkou pousmiať. "Nevedel som, že sa to u vás tak počíta." zamumlal. "Zachvíľu končí táto skladba. Ďalší tanec ti už nevenujem, Steaven." vzdychla som si a prosebne pozrela na hudobníkov, ktorý sa očividne nechystali skončiť. "Maya, neblázni. Teraz, keď sme sa po tak dlhom čase stretli?" opýtal sa Steaven sklamane. "Chcem si tento večer vychutnať naplno, akoby som bola obyčajná a smrteľná. Nechcem celý tento večer stráviť s upírom." skladba skončila a ja som ho pustila. On mňa, však nie. "Steaven, pusť..." začala som, ale on začal svoje. "Maya, po tak dlhom čase ťa znova vidím a ty mi dáš len tak košom? Tentoraz ťa nenechám odísť." Pristúpil ku nám Kain. V pravý čas. "Môžem Vás požiadať o tanec?" opýtal sa ma a ja som otvárala ústa, ale Steaven ma predbehol. "Ona je zadaná na celý zvyšný večer." Neveriacky som na neho pozrela a potom som sa obrátila ku Kainovi. "Nie som zadaná na celý večer. Tento tanec Vám s radosťou venujem." Kain s blaženým úsmevom nastavil svoju ruku, na ktorú som mala položiť tú svoju. Steaven zavrčal, ale Kain si ho nevšímal. Pustil ma. Začali sme tancovať tak, ako sme tancovali náš prvý dnešný tanec. "Ďakujem, že si ma vyslobodil." pošepkala som a hlavu som si oprela o jeho rameno. "Mal som pocit, že je to vhodné." v jeho hlase bol počuť náznak čierneho humoru. Ale čo na tom bolo humorné, som nepochopila. "Kto to vlastne bol?" opýtal sa Kain po chvíľke ticha. Zhlboka som sa nadýchla a pomaly vydýchla. "Steaven Lier." odpovedala som potichu. Pocítila som, ako ma Kain pevnejšie zovrel. "Za tú opovážlivosť by som mu najradšej odtrhol hlavu a je mi jedno, či je tu anjel alebo nie." šepkal Kain nahnevane. Aj ja som ho pevnejšie zovrela. "To nesmieš. Pred anjelom nie, ak by si to urobil nedožil by si sa ďalšieho dňa a čo by som ja bez teba robila?" pošepkala som mu plačlivo do ucha. "Prepáč, ja .... nemyslel som na to." povedal ospravedlňujúcim tónom v hlase. V skutočnosti som však nevedela, čo by som robila s vedomím, že mám na svedomí Steavna a aj Kaina. Smrť oboch, len pre niekoho takého nepodstatného, ako som ja, by ma jednoznačne zabila. Skladba skončila, ale ja a Kain sme sa od seba ešte stále neodlepili. "Maya, venovala by si mi ešte jeden tanec?" pribehol Steaven. "Nie, nevenovala." pokrútila som hlavou a Kain ma šťuchol medzi rebrá. "Tak áno." zavrčala som, ale neodpustila som si stúpnutie na Kainovu nohu. Steaven a ja sme začali tancovať, zatiaľčo Kain zostal skákať na jednej nohe na mieste. Pozorovala som ho a pritom sa nad ním usmievala. Prišlo mi to zvláštne komické, ale normálne. "Ty a ten s ktorým si práve tancovala. Poznáte sa?" opýtal sa Steaven a keď sme sa otočili tak, že mal krásny výhľad na Kaina, všimla som si ako na neho zazerá. "Možno áno a možno nie. Čo s tým mieniš urobiť?" opýtala som sa odmerane. Pozrel mi do očí. "Maya, ten ťulpas nieje ako my. Je to človek. Tebe srdce bije a mne nie, ale moje city k tebe sú čisté a pravé. Ľudia sú prelietavý a navyše, žijú krátko." povedal. Naschval som mu začala šliapať po nohách. "Kain, nieje ťulpas. Nevieš, aký máme vzťah a ani kto vlastne je. Nevieš o ňom nič, tak ako sa opovažuješ takto o ňom hovoriť?" opýtala som sa. Steavnovi očividne nevadilo, že mu šliapem po nohách. "Prepáč, ale....." začal. Zahriakla som ho. "Ty si upír a ja ťa mám zniesť zo sveta. Tvoje srdce je už mŕtve, zatiaľčo to moje žije. Urob mi láskavosť. Už nikdy nehovor krivé slová na Kaina." Zavrčal, keď som spomenula Kaina. "Povedz mi, bol to Kain vtedy pred tristo rokmi, čo po tebe prevzal ten telefonát?" opýtal sa aby zmenil tému. "Áno, bol to on." prisvedčila som. Voľačo si nezrozumiteľne zamrmlal. Bolo to však také rýchle, že ani ja som to nezachytila. "Maya, povedz mi. Ľúbiš ho? Si šťastná?" opýtal sa. Bola som ticho. Na túto otázku som odpoveď nevedela. "Som šťastná, ale každé šťastie má háčik." zamumlala som odpoveď na druhú otázku. Tej prvej som sa taktne vyhla. "Aký háčik?" opýtal sa. "Musieť žiť navždy s hryzavou myšlienkou, že nevieš čo vlastne chceš. Ľudia nie sú jediný ktorý občas nevedia čo vlastne chcú." zostala som pozerať do zeme. "Ty nevieš čo chceš?" opýtal sa ma a z jeho hlasu bolo počuť prekvapenie. "Neviem, či vôbec niečo chcem. Či niečo očakávam." Skladba skončila a ja som chcela už ísť. Steaven ma ale odmietal pustiť. "Ešte jeden tanec, na rozlúčku." poprosil ma. Pokrútila som hlavou. Chcela som odísť, ale on ma chytil za ruku a stočil si ma ku sebe. "Prosím." Zahľadel sa mi do očí. Vzdychla som si. "Tak dobre, ale toto je posledný." Začala ďalšia skladba a my sme znova začali tancovať. "Koľko tu zostaneš?" opýtal sa ma potichu. "Zajtra odchádzame." zaklamala som. Takto, je to pre oboch lepšie. Oveľa lepšie. "Kam odchádzate?" opýtal sa ma dychtivo. "Nevieme, ideme zistiť, či okrem Vás žijú ešte nejaký upíri. Ak áno odstránime ich a ak nie, Kain Vás príde zneškodniť osobne." "Chcel by som ísť s tebou." vzdychol si Steaven. "Si v zmiešanom družstve. Nemôžeš." uškrnula som sa. Aspoň toto mi hralo do karát. "Inak ku nám do školy prišli dvaja nový žiaci. Teda žiak a žiačka. Ten žiak je Kain a žiačka je voľajaká Elwing. Nevieš o nich niečo? Nieje Kain ten tvoj miláčik?" slovo miláčikzo seba doslovne vypľul. "Hej, Kain tu zostáva. To vieš, máme pocit, že vy ste posledný, takže ak by sa to potvrdilo, tak by Vás zniesol zo sveta. Elwing je jedna moja známa. Ona je ale človek, alebo čiastočný určite." Dúfam, len že som toho nepovedala až príliš veľa. Vyzerá to tak, že mi uveril. "Aha a to, že oni dvaja spolu chodia je pravda?" opýtal sa. "Až príliš ťa zaujímajú naše vzťahy, ale nie v skutočnosti nie sú spolu. Len to veľmi dobre hrajú." uškrnula som sa. Odteraz by to mohlo byť jednoduchšie. Skladba skončila a my sme dotancovali. "Naozaj už musíš?" opýtal sa. "Mám ešte veľa práce, Steaven. Zbohom." usmiala som sa a urobila niekoľko krokov, smerom von, keď vtom ma Steaven zozadu objal. "Maya, ja ťa nepustím. Tentoraz sa nenechám pripraviť o oko. Nenechám ťa odísť." pošepkal mi do ucha. "Svoje oko nespoznávaš medzi mnohými očami, tak prečo ho chceš teraz zadržať, keď ho nespoznáš ani keď je ti pod nosom? To oko si už stratil. Navždy zbohom, Steaven." rozbehla som sa smerom von. Tam, som zahla za roh a zmenila svoju podobu na ľudskú a tak isto zmenila aj šaty na obyčajné. Všimla som si, že Steaven už utekal za mnou. Zastavil sa pri mne, ako pri náhodnej okoloidúcej. "Prosím Vás, nevideli ste tu ženu v maske a v bielych šatách so zelenými výšivkami?" opýtal sa ma. Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu. Ani nepoďakoval a už utekal ku niekomu ďalšiemu. S miernym úsmevom som ho pozorovala až pokiaľ ku mne neprišiel Kain. "Maya, si v poriadku?" opýtal sa ma. Chytila som ho za ruku. "Som." bok po boku sme sa vybrali smerom preč. Keď sme boli troška ďalej, všetko čo som mala na sebe a ako som vyzerala som zmenila do pôvodnej podoby. Naposledy som sa však otočila aby som sa presvedčila, že nás nikto neprenasleduje a pomyslela som si. "Nie zbohom ale len dovidenia. Zajtra sa uvidíme, Steaven."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama