13.Časť - Pravda

16. května 2009 v 12:25 | vlea
Keď znovaotváram oči, nad sebou vidím Kaina, ako na mňa ustarane pozerá. Keď vidí, že sa moje oči otvárajú, pýta sa ma. "Si v poriadku?" pomaly prikývnem, aj keď to sama vlastne neviem. Neviem, či som v poriadku. "Práve mi volala riaditeľka. Dnes, máme vraj prvý zápas. Cítiš na neho?" uvedomil ma, keď som sa posadila. "Koľko mesiacov, nám zostáva do konca roka?" opýtala som sa zmorene. "Je len október. Osem a aj s týmto deväť." Odpovedal mi Kain s úsmevom. "Tak sa teda poďme pobaliť, dresy nám hádam dajú." Postavila som sa. "Ja som nás už pobalil. Nechcel som aby si sa preťažovala keď si v takomto stave." Prekvapene som sa na neho otočila. "Niečo mi uniklo? V akom som stave?" Nechápavo zamrkal. "Veď ti v poslednej dobe nebýva dobre a tak.. no…" nevedel ako pokračovať. "Neboj sa, som v poriadku. To robí len to, že minulosť klope na dvere." Uškrnula som sa a vtom sa ozvalo klopanie. "Ty si to asi nemyslela ako predpoveď alebo doslovne, však?" opýtal sa Kain a obaja sme išli otvoriť. Pred dverami stál Steaven a Stela. "Teoreticky nie, ale prakticky áno." Povedala som. "Ahojte, prišli sme po vás, aby sme vás odprevadili a trocha si pokecali!" povedala Stela nadšene, ale keď sme sa nakrátko stretli pohľadmi, uvedomila som si, že by ma najradšej zabila, ale nemôže. Možno vie, že som to ja, alebo nie? "Hej, už ideme." Povedal Kain a prešiel do obývačky, z ktorej mi priniesol batoh s vecami. Už sme vyšli z domu, keď sa Stela rozhovorila. "Vedeli ste, že tento týždeň v piatok bude maškarný? Idú tam všetci zo školy. Nikto nebude vedieť kto je kto a kto s kým tancuje a zhovára sa. Všetci budú tajomný. Ozaj idete tam? Ale nebudú tam len žiaci, počula som, že tam pôjdu a niektorý domáci. Ktovie, možno si tam každý z nás konečne nájde toho, alebo tú pravú." Švitorila Stela, ale pre mňa to bolo, ako pílenie dreva. "My tam nepôjdeme." Povedali sme ja i Kain zborovo. Steaven na nás prekvapene pozrel. "Prečo?" "Ja už tú pravú poznám." Odpovedal Kain jednoducho a ja som len prikývla. "Aha, ale ísť by ste tam mohli. Nezabilo by vás to. Alebo áno?" opýtala sa Stela. Ja aj Kain sme na seba pozreli a mykli sme plecami. "Pozrieť sa tam ísť môžeme, aj tak by ste nás nespoznali." Zazubili sme sa. "No, ktovie. Predsa len, vieme kto je v našom okolí, podľa vône krvi." Zazubila sa Stela, pričom ukázala svoje zašpicatené upírske zuby. Všimla ako na ňu Steaven krátko zazrel. "No to teda určite." Neodpustila som si sarkasticky. Kain na mňa prekvapene pozrel. Dostavili sme sa k voľajakému ihrisku. Nebolo to nič moc. Vlastne to bolo iba betónové ihrisko. Všetci z nášho družstva tam už boli. Vlastne tam ani nebolo veľa nový tvárí. Keď sa tak nad tým zamyslím, celé toto družstvo tvorila iba Steavnova a Stelina rodina. Prešla som k bráničke a postavila sa presne do stredu. "Steav, to koho si priviedol? Tá riaditeľka sa musela zblázniť. Človek predsa nikdy nemôže ustáť v bránke keď hrajú samí upíri." Neodpustila si Karin, dlhovlasá hnedovláska. "Ak si myslíš, že to neustojím, tak si ma otestuj!" skríkla som podráždene. Karin sa na mňa podráždene otočila. "Radšej sa neozývaj. Niesi v spoločnosti, kde si môžeš hovoriť čo chceš!" vyštekla na mňa. "Na tvojom mieste by som jazyk držala za zubami." Neodpustila som si. Ona to počula. Rýchlimi krokmi sa pobrala ku mne do bránky. "Čo si to povedala?!" zarevala po mne. "Na tvojom mieste, by som jazyk držala za zubami." Zopakovala som. "Elwyn, prestaň. Nestojí ti za to." Ozval sa Kain, ktorý sa postavil vedľa mňa. "By si sa čudoval." Odpovedala som. Karina prevrátila oči a vrátila sa na svoje miesto. "Elwyn, čo sa deje?" opýtal sa ma Kain znova. "Pravda by bola veľmi zlá pre tvoje oči." Odpovedala som. Nechcela som mu povedať pravdu, alea si budem musieť. "Hovor." Vyzval ma Kain potichu. "Ja ich poznám. Všetci, čo patria do nášho družstva, sú z Aljašky. Minulosť mi klope na dvere. Chápeš? Steaven, Stela, Karin, Selia a všetci ostatný, ktorých mená si už nepamätám. Je to až príliš zamotané aby to bola pravda. Cítim, že oni sú tí poslední, ktorých musím zniesť zo sveta. Preto tu nechcem zostať. Bojím sa…" hovorila som. Prišiel ku nám Steaven a Kain sa ku nemu stočil čelom skôr, ako som to stihla zaregistrovať. Stál presne medzi nami. "Ty….." začal ale ja som ho kopla do nohy. "Drž jazyk za zubami Kain. To, čo som ti povedala sa nesmú dozvedieť." Zavrčala som mu do ucha a Steaven na nás nechápavo pozeral. "Ja? Čo je so mnou?" opýtal sa Steaven a pozeral na nás začudovaným pohľadom. Nahodila som falošný úsmev od ucha k uchu a Kain, ako som si všimla, pokryvil ústa. Asi chcel vytvoriť úsmev, ale akosi mu to nevyšlo. "Ale niič! Čo by s tebou malo byť?" opýtala som sa s falošnou veselosťou a nevinnosťou. "Len to, že je to sviňa, podrazák, upír a kvôli nemu …." Začal Kain a pritom sa stále pokrivene pozeral. "Daj nám chvíľku." Povedala som. Kaina som odtiahla troška ďalej. "Si kurnik normálny?!" zhúkla som na neho. "Nie dieso, čo sa týka toho…. zombieka! Si sa úplne scvokla? Kvôli nemu si za tých tristo rokov desaťkrát odpadla, lebo sme sa vyskytli príliš blízko, a to ešte nerátam to, že prišiel za tebou, keď si sa po tak dlhom čase vrátila na Slovensko. Ma- Elwyn, ja ho nemôžem nechať, len tak, bez povšimnutia, po tom všetkom čo urobil! Jednoducho nemôžem!" rozohňoval sa Kain a vyštartoval naspäť ku bránke a ku Steavnovi. Veru, mala som čo robiť aby som sa medzi nich stihla postaviť skôr, ako Kain upraví Steavnovu fasádu, alebo skôr svoju ruku. "Kain, ukľudni sa a vráť sa na svoje miesto, hra o chvíľu začína a ty, Steaven tiež makaj na svoje miesto." Povedala som im obom. Kain ma nieveľmi nadšene poslúchol, ale keď obchádzal Steavna neodpustil si pokus o podkopnutie, ktoré mu nevyšlo. Steaven stál na mieste. Ani sa nepohol. "Prečo ma začal tak veľmi nenávidieť?" opýtal sa ma. "Neviem, vráť sa na miesto." Zavrčala som, ale neposlúchol. "Elwing, hovor." Nedal sa odradiť, ale vtom zapískala píšťalka na začiatok zápasu. Steaven ihneď vyštartoval na svoje miesto. Začala sa hra. Naši protivníci, očividne tiež neboli ľudia. Kým bola lopta dostatočne ďaleko, každého z nich som si podrobne prezrela. Niektorý mi pripomínali démonov, iný mi pripomínali upírov či vlkodlakov. Niekoľko z nich sa ponášalo na škriatkov a víli. Ale aj tak mi to neišlo do hlavy. Démoni a víly sa predsa neznášajú, dokonca sa medzi sebou navzájom zabíjajú. To isté aj upíri a vlkodlaci. Jediný škriatkovia sú ako-tak v pohode, hoci ja niektorých z nich nemusím. Stretla som sa s pár takými, čo sú až príliš pojašený. Lopta sa dostala až príliš blízko, a ja som bola ešte stále zamyslená a nesledovala som ju. Lopta letí smerom ku mne, ale nie priamo na mňa. Letí tak, že by preletela priamo vedľa mňa. "ELWING!!!" počujem Kaina. Hmm, zaujímavé. Pozerám na loptu, ktorá sa mi zdá byť neobyčajne pomalá. Pripomína mi to spomalenú scénku z matrixu. Zvihnem ruku a lopta do nej narazí a odrazí sa naspäť do ihriska. Kain ku mne pribehol. "Si v poriadku?" pýta sa ma. "Hm, hej." odpovedala som mu stručne a zamyslene. "Vráť sa na svoje miesto. Tento zápas, by sme mali mať v malíčku." povedala som po chvíli, ale Kain sa nepohol ani o milimeter. "Kain....." "Nie, nevrátim. Steaven to zvláda aj sám ak si si to nevšimla. Chcem byť čo najbližšie pri tebe, aj keby to malo byť na úkor nášho víťazstva." uvedomil ma vecne. "Paráda." zamumlala som nenadšene. Ozvalo sa pískanie rozhodcu. Bol to gól, u našich protivníkov. "Ten gól dal Steaven, aj keď neviem ako." uvedomil ma Kain, lebo si všimol, že som nedávala pozor. "Ja to viem. Jeho schopnosťou je, že môže pohybovať predmetmi. Keď sa robili pokusy, aby sme zabránili úplnému vymiznutiu upírov, tak sme im pridali schopnosti, ktoré má však každý iné. Neviem ako sa to podarilo, ale podarilo sa to. Preto dal ten gól." odpovedala som mu. "Ten Steaven sa mi nepáči." zamumlal Kain a zazeral na neho. "Drž sa na uzde." zamrmlala som. Takýmto štýlom to išlo, až do konca celej hry. Zápas skončil 5:1 pre nás. "Ty si pustila jeden gól?" opýtal sa Kain prekvapene. "Hej, zavadzal si mi, tak som si povedala, že kašlem na to. A nechcelo sa mi behať." odpovedala som jednoducho. "Elwyn, bola si úžasná. Škoda len, že si raz tú loptu pustila do brány." pribehol ku nám Steaven. "Dik." povedala som znorene. Otočila som sa mu chbtom a odkráčala preč z ihriska. Steaven sa pobral za mnou a Kain tiež. Mierila som do neďalekého bufetu. "Jeden ľadový čaj Nestea poprosím." Dali mi ľadový čaj a ja som im hodila peniaze. Cenu som totiž videla nalepenú na prvej fľaši a tak, mi ju nemuseli ani hovoriť. "Elwing, si v pohode?" opýtal sa ma Steaven, keď som sa snažila otvoriť ľadový čaj. Neodpovedala som. Po chvíli mi ho vytrhol z ruky, otvoril ho a fľašku mi začal podávať. Zvraštila som čelo. "Nebudúce, ma nechaj aby som si to otvorila sama a keď to budem chcieť otvoriť, poviem Kainovi. Od zobieho nepotrebujem žiadne láskavosti." Schmatla som čaj a začala ho do seba nalievať. Po pár minútach, bola fľaša prázdna. Steaven na mňa pozeral ako obarený. "Elwyn!" zakričal na mňa Kain a ja som sa otočila. Letela na mňa ďalšia fľaša ľadového čaju. Chytila som ju a znova som ju začala otvárať. Znova mi to ale neišlo. "Ja ti ju otvorím." povedal Steaven a znova mi fľašu vytrhol z rúk. Otvoril a podal mi ju. "Vy sa nikdy nezmeníte. Stále rovnako arogantný a mysliaci si, že môžu všetko, čo sa Vám len zachce." zafrfľala som a znova som čaj vypila. Kain prišiel ku mne a podal mi ďalší. Znova som sa začala trápiť s otváraním fľaše. Steaven mi chcel fľašu zasa vziať a otvoriť. Kain mu v rýchlosti chytil ruku. "Nechaj ju, nech si to otvorí sama." zavrčal na neho a ja som sa vďačne usmiala. "Konečne niekto, kto vie, že neznášam nezvanú pomoc." "Ale veď ti to nejde otvoriť. Chcel som ti len pomôcť." povedal Steaven a Kain vybehol. "Hej, len pomôcť! Už si pomohl dosť, nemyslíš?! Nestačí ti to čo si spôsobil?!" Steaven na Kaina len nechápavo pozeral. Fľašu som konečne otvorila. Ale celý obsah som vyliala na Kaina. "Hovorila som ti, aby si sa držal na uzde Kain." Rýchlymi krokmi som sa pobrala preč. Kain sa za mnou rozbehol. "Ma-Elwing, prepáč. Ja som si to neuvedomil." hovoril, pričom pri mne poskakoval ako zajac. "Hej ty si si neuvedomil, veď stál rovno oproti tebe!" skríkla som a zastavila. Boli sme už dostatočne ďaleko na to, aby nás mohol počuť. "Pre toto, som nevedela, či ti mám povedať. Chápeš? Nechcem aby vedeli, že som to ja a že som tu. Nechcem aby vedeli, že ma majú pod nosom." hovorila som. "Ak chceš, ja ich zabijem. Elwing, mne je to jedno, ja nechcem aby si trpela. Keď si sa pred tristo rokmi vrátila, a potom prišiel aj ten upír a keď si odpadla, bola si divná. Keď si sa prebrala, bolo to akoby z teba bol niekto úplne iný, akoby z teba opadol strach...." položila som mu ruku na ústa. "Nebolo by lepšie, keby som na čas zaistila, to že sa neprekecneš? Vieš, nechcem...." začala som. "Odteraz si budem dávať veľký pozor. Maya, ja ti sľubujem, že sa budem držať na uzde, že sa neprekecnem. Chcem však vedieť o všetkom, nechcem žiť v nevedomosti." chytil mi ruku a pobozkal mi ju.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama