10.Časť - Vysvetlenia

16. května 2009 v 12:52 | vlea
Prešlo niekoľko dní a jednotlivé štáty či veľmoci si začali liezť na nervy. USA si myslelo, že Čína na nich chystá útok, Nemci zasa chystali vojská proti Európe, Austrália chcela napadnúť Japonsko, Afrika i napriek rozdrobeniu, útočila na Európu, Anglicko chystalo zbrane hromadného ničenia a Kuba občane zabŕdla do USA.
Kolotoč sa točí dookola ako kolotoč. Aké jednoduché. Nebolo treba veľmi podpichovať, alebo tak nejak a všetci sa do seba navzájom pustili.
"Neprehnali sme to troška?" opýtala sa Lavia s menšími obavami a jej biele krídla zmyzli. "Čo nás po tom? Aspoň sa najeme." povedala Broa blažene a poobzerala sa okolo seba. Išli priamo cez jedno z mnohých bojísk na ktorom ležalo mnoho mŕtvych tiel. "Vy sa najete. Ja som vegetariánka a keď tak, mäso jem iba z nutnosti." zafrfľala Ris zamyslene. Nia na ňu pozrela skúmavým pohľadom a po chvíli sa opýtala alebo skôr skonštatovala "Dúfaš, že tu neuvidíš jeho telo." Ris na ňu pozrela ako na vraha a niečo nesúhlasne zavrčala. "STOJTE!" zahučal na nich ktosi a vystrelil. Bol to jeden z mála vojakov čo prežili a čo boli ešte boja chtivý. Nia nastavila dlaň a guľka jej narazila do dlane. Nič sa jej nestalo. Guľka jej nijako nepoškodila ruku. "Myslela som, že sú silnejšie." zabrblala a odhodila ju. Vojak čo vystrelil na ňu len neveriacky hľadel. "Čas na čerstvé papaníčko." usmiala sa Broa a v mžiku bola pri vojakovi a zaživa ho začala kuchať ako králika. Ris s Laviou sa radšej odvrátili a pomalým ležérnym krokom sa pohybovali ďalej.
"Myslíš si, že ich ešte niekedy stretneme?" nadhodila Lavia potichu a Ris iba pokrútila hlavou. "Škoda, rada by som...." nedopovedala, nebolo to vhodné. Veď ona je to čo je a ľudia sú pre ňu len hmyz, škodiaci hmyz. Ris sa nad jej nedopovedanou vetou či myšlienkou pousmiala. "Nemusíš sa báť vysloviť to čo chceš. Nikto by ti neutrhol hlavu." povedala s úsmevom. "Viem, ale oni, ľudia sú len hmyz čo nám otravujú život. Sú ako kobylky. Premnožený, hlúpy a pažravý." "Máš pravdu, ale z ľudí sa môžu vyvynúť oveľa vnímavejšie bytosti ako sme my, čo ich chceme zničiť. Môžu byť dokonca aj lepší ako tí v ktorých veríme." "Veríš tomu čo hovríš?" "Možno áno a možno aj nie. Dnes už neviem čomu verím. Keď som videla svet ešte svojimi detskými očami, verila som, že ľudia hoci niesú dokonalý, môžu dospieť ako sa vraví. Ale keď teraz hľadím na tú spúšť, neviem čo si mám myslieť." "Chceš ich ešte vôbec zničiť?" "Nie. Nikdy to nebol skutočný úmysel, zničiť ich..." "Myslela som si, že toto môže fungovať iba ak to chcú všetci členovia." "Ja som to chcela iba preto, aby som Vám trom nezničila budúcnosť. Hoci, moja už neexistuje." "Ako to?" "Odkedy ...... odkedy umrel môj .... priateľ život pre mňa stratil zmysel." Lavia sa trpko zasmiala "Vždy máš prečo žiť. Napríklad Darius, veď si našla svoju rodinu." "Darius, .... ten by ma určite od samej radosti nechal behať po svete alebo ešte lepšie išiel by so mnou sa pozrieť tam kde kedysi býval môj bratranec." zamumlala Ris s iróniou v hlase, hoci nad touto predstavou jej myklo kútikmi úst. "Prečo sa nechceš povzniesť nad to čo sa stalo? Kanami, alebo Ris alebo ako ti mám vlaste hovoriť. Keď sme sa spoznali, ešte keď sme kuli plány v našich svetoch, bola si ťažkopádna. Všetko ti trvalo dlhšie ako ostatným a bolo na tebe vidno, ako ťa všetko ťaží. Ale keď sme prišli sem, akoby z teba starosti oapadli. Boli sme s nimi a vyšetrovali prípad, kvôli ktorému sme tam vlastne boli, prípad ktorý ich mal zničiť a ty aj napriek tomu, že si tajila pravdu, bola si prirodzená a uvoľnená. Bola si iná ako som ťa poznala v našom svete." hovorila Lavia a vtom dobehla Nia s Broou. "My Vás počuujemee!" zaspievala Broa falošne a Nia jej jednu struhla za ucho. "Auu, to bolelo." zaškriekala ubolene a začala si ucho masírovať. "Lav má pravdu. Tento svet je... zúbožený a my mu nepridávame veľa zdravia. Ľudia pozhadzujú atomovky a ja neviem čo všetko ešte a potom si budeme môcť pískať, lebo ani my tu asi moc neprežijeme." povedala Nia a pozrela na oblohu, na ktorej už leteli stihačky. Lavia vystrela krídla, Broa s Niou urobili to isté. "Myslím, že sme rozhodli. Ľudia sú síce utrpením pre túto zem, ale ... nezaslúžia si takýto tragický koniec. Radšej si počkám na to až sa naozaj pozabíjajú navzájom, bez našej pomoci." povedala Broa s náznakom humoru v hlase a vyletela do výšky pobokoch s Laviou a Niou. Ris zostala stáť na zemi. "Veľa šťastia." pošepkala Ris a utekala pomôcť tým čo boli zraneným zatiaľčo Broa, Nia a Lavia sa snažili o návrat stihačiek na svoje miesta. Nikto však nežil a tí čo žili práve dožili, lebo démoni alebo upíri sa pri nich zbehli a dorazili ich. Ris si nervózne odfrkla, ale išla ďalej. Broa, Nia a Lavia pristáli tesne pred ňou. "Myslím, že by sme mali niečo vymyslieť skôr ako bude neskoro. Niečo účinné." zafrfľala Nia. "A čo chceš vymyslieť? Keď sme to už takto dokašľali?" zavrčala Broa nepriateľsky. "UFO!" povedala Lavia a ukázala na rozbitý tanier čo bol na zemi. "A čo s ním?" opýtala sa Ris prekvapene. "Sme predsa magické bytosti. Nie? Tak nejako zhotovme ufo alebo tak nejak a ukážme sa pred ľuďmi v presvedčivom svetle a ja neviem.. na vymýšľanie stratégii si tu ti Kan." uškrnula sa Lavia a vtom to všetkým trom doplo. "Tak to skúsme. Veď keď dáme hlavy dokopy, môžeme vytvoriť niečo obrovské!" zaradovala sa Broa a už sa jej v mysli rodil plán. Chytili sa za ruky, zavreli oči a všetky začali niečo mrmlať. Mrmlali tak rýchlo, že slová boli nerozoznateľné. Nad ich hlavami sa objavilo UFO. Alebo lietajúci tanier, nad ním ďalší a nad tým ďalším ďalší a keď skončili bolo ich tam zo desať. Všetky sa rozleteli po celej zemi a náhodne začali útočiť a strieľať.
Prešlo necelých päť dní a ľudia sa pozviechali a útok začali oplácať. UFO náhle zmizlo z povrchu zemského a apokalypsa v podobe štyroch inorasých žien sa vrátila na políciu, akoby sa nič nestalo. Prípad, sa zrušil a človek by neveril, ako sa to všetko jednoducho vyvynulo.









Myslíte si, že sa to takto všetko stalo? Ha-ha-ha. My sa nevzdávame a už vôbec sa nevyhovárame na to úbohé Ufo. Ris, Broa, Lavia a Nia vrátili čas, takže nikto si nepamätal spúšť uprosted mesta, pravdu vypovedanú o Dariusovej minulosti, či niečo o tom, že sa niečo neuveriteľnejšie ako to, že sa Kanami potkla a natiahla sa na prechode pred stanicou. Iba oni štyri si pamätali pravdu a to čo sa naozaj stalo.
"Kanami, môžeš sa vrátiť tam odkiaľ si prišla. Prípad nezvyčajných vrážd sa uzatvára. Našli sme vinníka. Sám sa priznal." povedal William Kanami namiesto privítania. "Kto to je?" opýtala sa Kanami prekvapene a William akoby túto otázku čakal ukázal na muža sediaceho na jednej zo stoličiek a nad ním stáli Noah, Luis a Darius. Kanami podišla ku mužovi a pichla mu prstom do ramena. "Hej, to vy ste ich všetkých zabil?" opýtala sa ho a on na ňu prekvapene zamrkal. Chvíľku na ňu pozeral ako na zjavenie. "Áno?" opýtal sa akoby jej otázku ani len nepočul. Kanami sa zatvárila kyslo a zopakovala svoju otázku "To vy ste ich všetkých zabil?" "Áno, myslím." povedal a zamyslene pozeral na Kanami. "Hej, čo na mňa čumíš ako na zázrak?" opýtala sa keď už to nevydržala. "Nikdy som nevidel, nikoho kto by mal uši zašpicatené tak ako ty. Teda, až na bytosti z filmov." usmial sa a Kanami si reflexívne ohmatala uši. Boli také aké mali byť. "Prepáčte?" zvýšila hlas a muž sa začal smiať. Luis odhrnul vlasy tak aby videl tvar jej ucha a s úžasom pritakal mužovi čo bol podozrivý. "Máte pravdu, má ich zašpicatené akoby bola elf." zasmial sa a ukazoval na jej ucho. Kanami mu jednu strelila a na jeho líci bol červený otlačok jej ruky. "Toto bolo ublíženie na zdraví. Mal by som ťa žalovať za ublíženie na zdraví verejného činiteľa." zamumlal Luis a Kanami sa falošne zasmiala "Prepáč reflex." povedala s falošným smiechom. Kanaminin pohľad zablúdil smerom k Dariusovi a Noahovi, ktorý stáli bez pohnutia. "Darius, Noah ste v poriadku?" zaštebotala Asuka ktorá ku nim dobehla a treskla Dariusa po chrbte. "Áno sme..." zamumlal Noah a pozrel na Kanami ktorá naňho ukradomky pozerala. Keď sa ich pohľady stretly obaja sa začali pozerať inde. "Ako sa voláte?" opýtala sa Kanami muža po chvíli. "Neviem. Iba som sa tu zrazu zjavil a viem, že tie vraždy sú mojou vinou. Chcem ot odčiniť." povedal a Kanami na neho zaostrila. "Vašou vinou? Prečo si to myslíte?" opýtala sa. "Pocit, predtucha neviem. Volajte si to ako chcete." usmial sa muž. "Ahojte neschopovia!" zahučala Yuffie na celú stanicu na skupinku a dobehla ku nim. "Yuffie Kisaragiová?" opýtal sa muž a vyzeralo to akoby ožil. Yuffie na neho prekvapene pozrela "Tohoto tu ste odkiaľ vyhrabali? Zo smetiska, keď ma pozná?" opýtala sa s neskrývaným odporom. V tom chlapíkovi niečo docvaklo. "Apokalypsa!!!" vykríkol a Asuka, Kanami a Yuffie na neho s hrôzou pozreli. "Preboha a sme v riti." pomyslela si Yuffie. "Nie, ešte nie... až za chvíľu." odpovedala jej Asuka. "Výplod fantázie. Ľudia sú divný." zarazila ich Kanami.
"Aká apokalypsa?" začal sa zaujímať Noah. "My si ho zoberieme a preveríme ho hej?" vložila sa do toho Tiffany ktorá stála za rohom. Schmatla muža za ruku a odvliekla ho preč skôr ako niekto stihol niečo namietať. "Idem pracovať." zamrmlal William keď už sa nemal na čom zabávať. Zaliezol do svojej kancelárie a začalo sa ozývať nepravidelné ťukanie klávesnice. "Ja mu idem pomôcť." nevinne sa Asuka usmiala a naklusala za Williamom do kancelárie. "Idem do bufetu. Neraňajkovala som." zamrmlala Yuffie a klusala preč. Luis sa bez slova pobral za ňou. Kanami tam ostala sama medzi dvoma nepriateľmi. "No,.. ja si musím ísť ešte čosi vybaviť." pokúsila sa o úsmev no vznikla z toho len odstrašujúca grimasa. "Môžem ísť s tebou?" opýtali sa obaja naraz a Kanami na nich prekvapene pozrela.
Noah s Darisom sa začali potichu dohadovať. "Ja som jej rodina! Ja si s ňou musím vybaviť viac ako ty!" rozčuľoval sa Darius. "Ja sa chcem dozvedieť viac o tom čo som a o svojej rodine! Ja mám väčšie právo ísť s ňou!" rozčuľoval sa zasa Noah.
Kanami ich počula a v jej tvári sa začal odzrkadľovať strach. "Poďte obaja, už viem čo po mne chcete." zavrčala a vybrala sa preč zo stanice. Obaja sa ponáhľali za ňou. "Ideme ku mne domov, dovtedy sa nič nepýtajte." povedala keď nasadli do jej auta a oni ju výnimočne poslúchli.
Prešla pol hodina a oni boli už u nej pred vchodom. Kanami odomkla a otvorila im. Všetci traja sa pobrali do jej bytu. Keď tam vošli Noah sa prekvapene poobzeral. "Nemala si tu mačky a psy?" opýtal sa a Kanami prevrátila oči. "Prečo ja?" opýtala sa sama seba potichu a hneď mu aj odpovedala. "Hej mala, ale vypustila som ich do prírody ku mojim známim. Tam im bude lepšie. Takže, čo odo mňa chcete vedieť? Po jednom Vás poprosím. Niesom chobotnica." povedala a sadala si na stoličku pri stole v kuchyni. Darius a Noah si sadli na stoličky čo boli oproti nej. "Čo vieš o tom čo som?" opýtal sa Noah skôr ako sa stihol Darius vymačknuť. "Si to, čo aj ja. Alebo niečo podobné. Si poloelf. Máš také schopnosti ako elfovia. Dokážeš načúvať rastlinám a zvieratám. Môžeš im pomôcť a ublíźiť zároveň. Môžeš im energiu vziať ale aj im ju dať. Môžes vidieť ich energiu, môžeš vidieť aj energiu a život v obyčajnom kameni. Máš mnoho možností a mnoho síl." povedala mu Kanami vedomosti v kocke a Noahovi chvíľku trvalo kým to spracoval. Za ten čas sa Darius vymačkol. "Prečo si nás opustila? Prečo si sa neukázala aspoň na pohrebe? Prečo robíš to čo robíš?" vybafol na ňu otázky. "Nebol to úmysel nechať Faila len tak. Nevela som, že môj bratranec prežil a tak som ho ani nehľadala. Netušila som kedy pohreb bude a ani som nemala chuť vidieť ich všetkých ... mŕtvych. Hneď ako som sa troška zotavila, dostala som ponuku, aby som odišla od ľudí a žila s elfami. S elfami ktorých som tak nezmyselne obdivovala a ja som ju prijala. To čo som robila som robila čisto kvôli pomste. Nevieš, nemáš ani len potuchy, čo mi ľudia vzali a stále berú." odpovedala mu Kanami poslušne na všetky otázky. "Poznala si moju matku? Ako elfku?" opýtal sa Noah a Kanami na neho prekvapene zamrkala a sklopila zrak. Potichu sa postavila a prešla ku kuchynskej linke. Nechcela mu odpovedať, ale keď už musela, chcela to rozdýchať. Naliala si vodu čo mala v plastovej fľaši do pohára a napila sa. "Poznala si ju?" opýtal sa Noah znova a Kanami sa na neho zahľadela. Pozerali si do očí asi dve minúty a potom to už Kanami nevydržala. "Áno poznala som ju." povedala pomaly. "Aká bola?" opýtal sa Noah hneď ako mu odpovedala. "Okrem neho to bola najlepšia elfka akú som kedy stretla." zamumlala. "Čo sa stalo?" opýtal sa Darius, lebo táto téma ho očividne zaujala a všimol si aj to, že Kanami sa moc o tejto téme nechce rozprávať. "Umrela." odpovedal niekto kto potichu vošiel do bytu. Kanami sa prekvapene zvrtla. "Heise?" opýtala sa prekvapene a do očí sa jej začali hrnúť slzy. Pristúpil ku nej a objal ju. "K-Kde sa tu berieš? J-ja som si myslela, že Lisa ťa vtedy zabila... ja-ja...." začala koktať Kanami a poprvý krát bolo očividné jej prekvapenie, smútok a šťastie v jednom. "Áno, zabila ma... ale iba teoreticky. Celý ten čas ma veznili ľudia. Myslela si, že ak to urobí, uvidí svojho syna." usmial sa Heise a utrel Kanami slzy ktoré jej už tiekli po lícach. "Kto je tento Heise a kto bola tá Lisa?" opýtal sa Noah. Heise aj Kanami na neho pozreli a Kanami sa do očí zasa nahrnuli slzy. "Prečo ju zbytočne ...." rozčúlil sa Heise ale Kanami začala rozprávať. "Lisa, bola okrem Heiseho najlepšia elfká akú som kedy poznala. Lisa bola tvoja matka.. aspoň, to si myslím..." povedala Kanami a otočila sa im chrbtom. Potichu začala plakať. Heise si ju silnejšie pritisol na hruď. "Kan, nesmieš si to tak brať..." pošepkal jej do ucha a nej začali slzy tiecť viac. "Čo si tak nemám brať? Neuchránila som svoju rodinu, neuchránila som teba a dokonca som zlikvidovala i tých čo mi pomáhali." zavzlykala potichu. "Čo sa s ňou stalo?!" vikríkol Noah zúfalo, i keď už poznal odpoveď. Kanami sa chvíľku zhlboka nadychovala a vydychovala. "Zabila som ju..." pošepkala už teraz kľudne a vyrovnane. Pozrela sa na Noaha, ale jej oči boli červené. Noah na ňu nechápavo pozeral a potom začal kričať. "Ako si ju mohla zabiť?! Prečo?! Veď si vravela, že okrem NEHO..."ukázal na Heiseho "... bola najlepšia elfka akú si poznala! Tak prečo?! Prečo si ju zabila?!" Kanami sa zhlboka na dýchla, privrela oči a keď ich znova otvorila, v jej očiach sa už nezračil smútok či strach. Jej oči teraz vyzerali vyrovnane. "Ako som ju mohla zabiť?" opýtala sa vyrovnane a s ľadovým kľudom. Noah sa nadychoval, že znova začne kričať ale Kanami mu odpovedala. "Vieš si predstaviť, aké to je, keď ti niekto zabije niekoho blízkeho? Niekto komu si veril, niekto kto bol tvoj priateľ? Vieš aké je to, keď aby ťa dostali. Aby sa im konečne podarilo zabiť ťa, ti dokonca podstrčia repliku toho koho si miloval? Vieš aké to je? Mŕtvolu, jeho mŕtvolu sme pochovali tam, kde ju nikto nemohol nájsť. Dokonca ani ona nie a teraz sa tu predomnou objavil v celej svojej kráse. Vtedy všetci i ja sme vedeli, že je mŕtvy ale snažili sme sa ho oživiť. Pri tomto snažení sme našli stopy pojej zbrani." V rýchlosti blesku otvorila zásuvku s kuchynskými nožami, vybrala ten najväčší a najostrejší. Skôr ako Heise stihol reagovať, zvrtla sa a zapichla mu ho do srdca. "On sa nevolal Heise, nikdy by ma takto priamo neoslovil a už vôbec by sa nevidal do takéhoto veľkého mesta. Keby žil." zasyčala a surovo nôž vytiahla. Darius otvoril ústa do veľkého a tupého O a Noah mal ústa otvorené v podobnej podobe. "To bolo čo?" opýtal sa Darius po chvíľke a Kanami na neho pozrela. "Nič." zafrfľala a umyla nôž. "Akoto, že nič? Veď si práve zabila... bytosť." povedal Darius a Kanami ho opravila. "Človeka, prostého človeka. Vadí ti to?" "Áno vadí." "Tak máš smolu, ja nemienim každého, kto za mnou príde v jehopodobe tolerovať. Chcú zneužiť to jediné, čo mohli a teraz im už ani na to neskočím. Odkedy ma takto skoro zabili, neváham a zabíjam skôr ako ma hodia do priepasti v pytli plnom mojich kociek." "Prečo v pytli plnom kociek?" opýtal sa Noah aby sa troška odpútal od myšlienok. "Tak, vieš rozsekajú ma kocky ako mäso keď krájaš do omáčky a potom tie kocky dajú do pytla a ten hodia do priepasti. Je jasné, že by som to neprežila." povedala Kanami bez akéhokoľvek nadšenia. "Tak, myslím si, že ... stačilo. Ak máte ešte nejaké otázky von s nimi." povedala keď pozrela na hodinky, ktoré ukazovali 18:56. Darius sa zamyslel a posavil zo stoličky. "Ja už otázky nemám ale.. keďže som práve zistil, že no, že sme rodina, chcel by som ti poukazovať fotky a samozrejme sa ťa popýtať na mnoho vecí ohľadne našej rodiny... tak by si sa mohla niekedy staviť, alebo ja sa niekedy ešte stavím u teba. Ak budeš mať čas." Kanami na neho pozrela a prikývla. "Ahoj." povedali si na rozlúčku a Darius odišiel. Kanami pozrela na Noaha. "Vidím, že nemáš v úmysle odísť." povedala a keďže jej mierne prikývol schmatla mŕtvolu čo ležala na zemi za ruku. Na chvíľku privrela oči a keď ich otvorila pred ňou bolo čosi ako okrúhle dvere. Prešla cez ne spolu s mŕtvolou ktorú ťahala za ruku. Po neceléj minúte sa vrátila a keď prešla cez prah tohto kruhu zasa zmizol. "Tak?" opýtala sa a keď Noah nereagoval spravila to čo musela. Zbavila sa krvy čo bola po zemi. Zasa privrela oči a silno sa súsredila. Po chvíli sa krv po zemi začala zoskupovať až sa z nej stala jedna veľká mláka. Zdvihla ruku a nastavila ju rovno nad mláku. Mláka sa zdvihla a vznášala sa jej pod rukou. Takto prešla k umývadlu a tam krv pleskla do umývadla. Kanami pustila prúd vody ktorý ju spláchol do kanalizácie. Prešla ku Noahovi a chvíľu sa na neho pozerala a rozmýšľala. "Mohla by som.... Alebo...." "Vstávaj, nemôžeš tu sedieť ako porcelánová bábika." povedala mu a chytila hu za ruku. Chcela ho odtiahnuť hoci aj násilím. Bolo jej jedno, či by ho musela hoci aj vykopnúť z bytu. Toto tiché civenie do zeme, steny či stropu ju znervózňovalo. "Prečo?" opýtal sa a pozrel na ňu. "Poď sa prejsť .... do neďalekého parku. Tam ti to poviem. Neznášam ticho tejto tichej domácnosti." povedala úsečne a Noah sa postavil. Ona ho však aj naďalej držala za ruku a až po chvíli si uvedomila, že ho môže pustiť. "Ou, prepáč." povedala keď si všimala ako sa pozerá na ich ruky. Ihneď ho pustila a otvorila dvere. Potichu nimi prešiel a počkal kým vyjde von aj ona.
"Očividne mi nechceš povedať čo sa stalo. Prečo si ju.... zabila." skonštatoval Noah keď išli po parku kaźdý na opačnej strane chodníka. "Uhádol si." zamrmlala Kanami neveselo. "Ale povedala si, že mi to povieš." "Na moje sklamanie a hlúposť..... áno." "Začni." "Je to na dlho." "Máme veľa času." Kanami si vzdychla a okolo hlavy jej preletela sýkorka. Nastavila jej prst a sýkorka jej na neho ihneď sadla. "Čo to robíš?" opýtal sa Noah keď ju sledoval. Neodpovedala a tak prišiel bližšie aby sa jej to opýtal znova. "Čo to robíš?" Teraz ku nemu otočila hlavu a začala rozprávať, pričom išla pomaly ďalej. "Zabila som ju preto, lebo ona zabila neho. Asi som to mala brať štýlom oko za oko zub za zub. To by bola väčšia pomsta, ale to by ....." odmlčala sa na niekoľko sekúnd ".... potom niektoré veci neboli také aké sú teraz. No jednoducho som ju zabila preto, lebo ona zabila niekoho kto mi bol blízky. Stačí?" "Nie, prečo urobila to čo urobila?" opýtal sa Noah a už sa chystal, že to zoberie späť. Nemohla predsa vedieť prečo niekto robí to, čo robí. "Aby, zachránila svoju rodinu. Ten koho milovala ju síce, opustil, ale mala svojho syna. Mala dieťa ktoré pre ňu znamenalo viac ako život. Myslela si, že jej ho vzali, no ono... bolo živé, zdravé a nedotknuté zlom so svojím otcom." povedala Kanami a smutne obrátila svoju pozornosť ku sýkorke sediacej na jej prste. Sýkorka odletela a ona zložila ruku. "Ako môžeš vedieť prečo urobila to čo urobila?" opýtal sa rozčúlene. Kanami sa ku nemu prudko otočila. "Prečo, prečo, ako, ako načo?! Stále dookola tie isté otázky! Všetci sa len pýtate! Pýtate sa mňa! Prečo si raz niečo nemôžete zisiť bez toho, že by ste sa pýtali mňa?" Vrieskala ako zmyslov zbavená a Noah na ňu len udivene pozeral. A aby to dodalo Kanaminmu hnevu účinnosť dupla a na chodníku sa objavilo niekoľko puklín. "Mám toho dosť!" skríkla na koniec svojho rozčúlenia a podišla k najbližšej lavičke na ktorú si nafučane sadla do tureckého sedu. Noah si po chvíli sadol vedľa nej a pozerajúc do zeme povedal. "Prepáč. Musíš sa cítiť strašne." "Čo ty môžeš vedieť o mojich pocitoch? Nič, tak ako nevieš nič o ..... je to jedno." odfrkla si arogantne a zahľadela sa na oblohu. Už bolo vidieť mesiac. Veď sa pomaly ale iste stmievalo. Noah prekvapene pozrel na Kanami. "Myslel som si .... možno celé jej doterajšie správanie je len maska... možno rozmýšľa inak ako vidím...možno...." uvažoval. "Ako sa mám z toho sľubu vykrútiť?" rozmýšľala Kanami a kútikom oka pozrela na Noaha a hneď sa zasa sústredila na oblohu. "Ak by som mu povedala pravdu, jednoznačne by sa všetko zmenilo. Ale zasa nemôžem mu povedať lož. Veď to by som porušila sľub. Sľubi ktoré sa dávajú umierajúcim, by sa porušovať nemali... Ale ja som ju zabila.... Pravda je však tá, že už sme si to vyriešili.... Nevyriešili. Ona zabila mne milú osobu a ja by som mala zabiť milú osobu jej.... Nie, nie takto nesmiem rozmýšľať. Schyzofrénia už je za mnou.... Nieje.... JE a bodka, čiarka, výkričník.,!" Kanami viedla sama zo sebou vnútorný boj. Rozhodovala sa medzi možnosťami. "Kanami?" opýtal sa Noah opatrne a keď mu neodpovedala troška do nej šťuchol. Spadla z lavičky a Noah sa neubránil smiechu. Rýchlo sa postavila a sadla si naspäť na lavičku. "Čomu sa smeješ?" opýtala sa podráždene. "Ničomu." zamumlal Noah, no stále zadržiaval smiech. Kanami si vzdychla a zahľadela sa na mesiac. Odvrátila pohľad, zasa sa dostávala do depresie a to nemala v úmysle. Neplánovala depresiu. Aspoň nie dnes.
"Mal, by si vedieť, že Lisa ti tu niečo zanechala..." začala pomaly a a Noah zdvihol hlavu. "Lisa?" opýtal sa Kanami prikývla "Lisa, tak sa volala tvoja mama." povedala aby pochopil správne. "Čo... mi tu zanechala?" opýtal sa opatrne a Kanami si odovzdane vzdychla. "Veci, čo sa predávajú z generácie na generáciu. Z rodiča na dieťa a tak ďalej. No a samozrejme mňa." tú poslednú vetu zo seba vysúkala s najväčším sebazaprením. "Teba?" opýtal sa Noah prekvapene a keď sa na neho Kanami pozrela zdalo sa jej akoby mu v očiach hrali hviezdičky. "Namýšľam si." pomyslela si a odpovedala mu. "Hej ja. Mám nad tebou dozor. Musela som jej splniť posledné želanie. Popri mojich vlastných povinnostiach, som musela občas hodiť očkom po tebe a teraz keď vieš čo si, musím byť s tebou takmer neustále aby si nevyviedol nejakú hlúposť." mračila sa a Noah na ňu prekvapene pozeral. "Kedy si na mňa hádzala očkom? Nepamätám si, že by som ťa niekedy videl. Dokonca keď sme sa prvý krát stretli, nezdalo sa mi, že by si ma poznala." zaprotestoval. "Ja ako ja som na teba pozor nedávala, lebo som nevedela kde si. Nemala som ani chuť ťa hľadať, ale nejaká tá sýkorka, pes, mačka alebo strom či krík na teba pozor tiež mohli dávať. Ak to nebolo nič smrteľné, neprišla som. Vlastne nikdy si nebol v smrteľnom nebezpečí, vždy ma informovali vtáky keď sa sťahovali alebo jednoducho lietali." odpovedala mu a stále sa mračila.
"Prečo ja?" opýtal sa Noah sám seba zmorene a postavil sa "Už je neskoro." dodal. "A čo keď je neskoro? A prečo ty? Čo si tým myslel?" vybafla na neho tri otázky a Noah na ňu prekvapene pozrel. "Ty si asi nepochopila nič z toho, čo som povedal. Že?" opýtal sa jej a ona mu nemo prikývla. "Keď je neskoro tak je tma a keď je tma je veľa grázlov. Najmä v takomto meste. A tým ´Prečo ja?´ som myslel to, že čím som si vyslúžil tvoj dozor. Tak ideš?" "Môj dozor si si vyslúžil tým, že som ju zabila a mala posledné prianie. Nie nejdem, ostávam. Je tu tak... krásne, ticho a tma." "Poď, nechcem ťa ťahať z kaše. Ani nevieš koľko násilníkov sa po nociach potĺka v takýchto parkoch." povedal Noah mierne nahnevane. "Ostávam, dokážem sa ubrániť." zafrfľala a natiahla sa na celú dĺžku lavičky. Nadšene hľadela na hviezdy. "Paráda, a ja sa budem zmietať v nervoch, že či zajtra príde do práce bez úrazu." pomyslel si. "Máš na mňa dávať pozor." zamumlal. "Ja na teba dávam pozor." prišla mu zasnívaná odpoveď. "Fajn." "Inak daj si pozor päť krokov dopredu je kameň vytŕčajúci zo zeme. Nepotkni sa!" zakričala za ním keď sa otočil a odchádzal. A naozaj, prešiel päť krokov a zakopol. Zrýpal sa na zem. A aby toho nebolo málo, mal to šťastie, že tam kde dopadol sa rozprestierala bačorina. Samozrejme keď spadol, spadol do jej prostriedka. Kanami na neho pozrela kútikom oka. Bolo už síce šero, ale videla ho. Spustil sa obrovský rehot. Keď sa pozbieral a pozrel na Kanami ktorá sa rehotala ako blázon. Aby ani nej nič neušlo, skotúľala sa z lavičky na zem. Na jej smolu nemala to šťastie, že pod ňou bola bačorina v ktorej by sa mohla vykúpať tak ako Noah. Ona sa váľala v prachu a smiala sa. Keď to Noah videl ani on si to neodpustil a tiež sa začal rehotať ako najatý.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama