10.Časť

23. května 2009 v 15:37 | vlea
Prešlo niekoľko týždňov a Souma sa dostal z nemocnice. Mal však chodiť mierne o barliach. Pred nemocnicou ho už čakala Melissa. Keď ju uvidel noha ho akoby zázrakom prestala bolieť a začal sa ku nej ponáhľať ako s nasolenou. Keď však zbadal Salome zrúbal sa a takmer si aj ruku zlomil. Melissa ku nemu s hrôzou v očiach pribehla, zatiaľčo Salome sa uškŕňala od ucha k uchu. "Nestalo sa ti nič? Si v poriadku?" strachovala sa Melissa a pomohla Soumovi na nohy. "H-Hej som v poriadku." povedal mierne otrasene.
"Neboj sa, ja ti nič neurobím, musela som Melisse sľúbiť, že ti neublížim. Vraj si sa zmenil." povedala Salome keď videla ako Soumu chytajú kŕče. souma si vydýchol. "Inak, Melissa, aby som sa ťa zbavila nechávam ti môj byt. Ja sa sťahujem." povedala Salome a pomaly sa vybrala preč z parkoviska. "Prečo?!!" zakričala Melissa a Salome zastala. "No, to vieš. Zúfalé rozhodnutia potrebujú zúfalé činy. Vieš, sú isté dôvody, pre ktoré sa musím presťahovať. Byt som už prepísala na teba. Je tvoj. A prosím, dávaj na neho pozor. V tom byte som vyrastala." povedala a nasadla na motorku. Dala si prilbu a odišla skôr ako stihla Melissa niečo namietať.
Salome dorazila ku svojmu novému domu. Bol to starý dom, predpokladala že asi z obdbia Romantizmu. Nevedela to však presne. Ten dom mal totiž prvky Baroku či Renesancie. Bol to dom čo mal z každého rožku troška. Bol to dom veľký a niektorým by pripadal skôr ako voľajaké prastaré sídlo voľajakého šľachtica.
"Halóóó som domááá!!!" zakričala Salome len čo vošla dnu.
"Salome, Salomééé je túúúú!!!" začalo sa ozývať z horného poschodia. Po schodoch sa smerom k Salome vyrútila veľká doga a za ňou cupitala dievčina o 20 centimetrov menšia ako Salome.
"Karin, je všetko pripravené?" opýtala sa Salome formálne akoby dievčina bola niekto neznámy. Karin jej prikývla a opýtala sa "Myslíš si, že sa nám podarí pomstiť brata?" opýtala sa Karin opatrne. "Musíme zničiť Anami, a všetko čo vytvorila. Zničíme jej život. Aby vedela ako ho ona zničila nám. Ona a Nari nám zničili životy. Mne, tebe i nášmu bratovi." neodpovedala Salome a pobrala sa smerom do podzemia. "Salome, čakaj. Ja.... už poznám pravdu. Viem, že Kaira si zabila ty......" pošepkala Karin a Salome zastala. "Odkiaľ to vieš?" opýtala sa mierne vyvedene z miery. "Keď Nari ešte žila, rozprávala som sa s ňou a ona mi to povedala..." odpovedala jej Karin.
"Vieš, Karin....." začala Salome no Karin už po lícach tiekli slzy. "Nie neviem! Kairo a ty ste vždy všetko riešili sami. O mne ste si vždy mysleli že som tá nechápavá sestra. Nikdy som podľa Vás nič nechápala úplne. Vždy som bola tá druhá!" kričala Karin a Salome sa konečne otočila. "Buď ticho! Buď ticho vravím ti! Zavri ústa Karin! Nevieš prečo sme to robili. Nevieš prečo umrel! Nič nevieš! Nari bola klamárka. Nahovorila ti tieto hovadiny preto aby sme sa rozpadli! Ničomu nerozumieš!" začala kričať pre zmenu aj Salome a Karin ztíchla.
"Nenávidim ťa! Mala si umrieť ty a nie Kairo!" zakričala Karin keď Salome skončila a rozbehla sa zasa hore schodmi do svojej izby. "Buch!" ozvalo sa tlmene po starom dome.
Salome len sklonila hlavu a ako zbitý pes sa pobrala do podzemnej časti budovy.
Schodisko bolo tmavé a nebolo na ňom ani len maliČké svetielko. "Povedieš ma?" opýtala sa dogy ktorá stála vedľa nej. Tá sa pustila smerom dole. Salome sa pomaly pobrala za ňou, utápajúc sa v tme.
Schody skončili a už bola iba jedna dlhá, tmavá chodba. Salome zľahka položila ruku na chrbát dogy. "Veď ma, Aki." Pošepkala doge a pohli sa.
Na konci chodby boli dvere, ktoré Salome nahmatala rukou. Nahmatala kľučku a otvorila. Osvietilo ju prudké svetlo z miestnosti.
Musela privrieť oči. Keď si jej oči privikli na svetlo, uvidela svojho brata, Kaira. "S-Si to ty?" opýtala sa Salome pomaly. "Áno som to ja...." prišla jej odpoveď. "J-Ja som ťa nechcela zabiť. Ja som s tebou nechcela bojovať. Nechcela som....." začala šepkať ale Kairo k nej podišiel a objal ju.
"Urobila si dobre sestrička. Obaja sme Karin chceli chrániť. Ak by kvôli nám umrela nikdy by sme si to ani jeden neodpustili." pošepkal jej do ucha. "Ja viem, ale ona ma teraz nenávidí. Keby sme sa pokúsili urobiť niečo iné. Keby sme vymysleli plán, možno by si prežil. Možno, by sme nemuseli dopadnúť práve takto. Možno by sa naša rodina nerozpadla. Kairo, my dvaja. Ja a ty sme mali našu rodinu chrániť. Bol to náš údel ktorý sme nesplnili. Náš otec je mŕtvy, naša mama proti nám a Karin? Karin si myslí, že ju nerešpektujeme, že ju berieme ako dieťa." hovorila Salome a po lícach jej tiekli slzy.
"Sal, vieš predsa, že sme si to sami vybrali. To že naša matka zabila otca a potom sa vidala za niekoho iného je niečo iné. To, že my traja sme boli odvhnutí a aj to, že sme sa snažili zabiť nevlastného brata, čo sme nakoniec nezvládli sú udalosti zanedbateľné. Vieš čo bolo od začiatku dôležité?" opýtal sa Kairo. "Karin, bola vždy to najdôležitejšie čo máme." odpovedala mu Salome no Kairo zakrútil hlavou. "Nie, to najdôležitejšie je čas, ktorý sme stratili v službách mafie, tajnej služby, FBI, polície, nájomných vrahov. Stratili sme čas ktorý mal patriť iba nám, len preto aby sme Karin ochránili. Chceli sme aby mala pokojný život a aby nemusela pohnúť ani prstom. Chceli sme pre ňu lepší život ako sme mali mi dvaja dokopy. Zabudli sme pritom na seba. Ty si zabudla na to, že tímová práca je nadovšetko. Začala si od seba všetkých odhaňať. Už keď si bola malá si bola sama, a dištancovala si sa od okolitého sveta. Niekto si však ku tebe cestu našiel, tak ako si tú cestu niekto aj ku mne našiel." hovoril Kairo. "Viem, ty a Melissa ste sa mali brať. Vraj si ju požiadal o ruku. Nari Vám to však prekazila...." zavzlykala Salome. "Sal, ja už musím ísť, ale nezabudni na to, že tak ako i ja aj ty máš svoj čas ktorý nesmieš premárňovať. Začni si žiť svoj život a neži ten Karinin namiesto nej." povedal Kairo a zmizol. "Nieee! Kairooo! Prosím, ostaň tu ešte chvíľku so mnou!!!" zakričala Salome do prázdnej miestnosti.
Doga na ňu len chápavo pozerala. Kairo nebol skutočný bola to iba jeho duša. Bol to jeho duch, ktorý chcel napraviť to čo pokazil.
V byte Melissy alebo aj v starom byte Salome
Souma sa práve sprchoval v sprchovacom kúte keď sa pošmykol a spadol. Ako tak polo ležal a polo sedel v sprchovacom kúte v strope si všimol voľajakú čiernu bodku. Vypol vodu a začal sa cápať za bodkou. Keď zistil že sa mu to nepodarí, vzal do ruky uterák a začal ním mlátiť o strop. Po niekoľkých minútach sa čierna bodka odlepila od stropu a začala sa hompáľať na kábli asi vo výške Soumových očí. "To je kameraaaaaa!!!" zahučal Souma na celý panelák a nahádzal na seba kopu uterákov. Do kúpeľne vtrhla vyľakaná Melissa.....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama