1.Časť - Začiatok

16. května 2009 v 12:38 | vlea
Všetko sa práve začína. Začína sa zima, začína sa noc a začína sa aj meniť čas. Teraz, sa našla prvá mŕtvola bezdomovca. O niekoľko hodín na policajnej stanici už zasa zvonil telefón a ozval sa v ňom ženský hlas. "Pri Bonx Zoo som našla mŕtvolu... prosím, príďte čo najrýchlejšie!" "Kde presne ste?" opýtal sa ten čo sedel pri telefóne, no už sa ozývalo iba "Tút-tút-tút." zložil teda telefón, postavil sa od stola s telefónmi. Zmorenými krokmi prišiel ku dverám jednej z kancelárií a zaklopal. "Ďaleeej!" ozvalo sa a on otvoril dvere. Za stolom sedel modro až čierno vlasý chlapík v čiernom obleku s kravatou. Na prvý pohľad vyzeral ako slušný človek, no keď sa postavil a prešiel ku svojej skrini, bolo vidno, že jeho naoko slušné nohavice majú pripnutú reťaz, jeho košeľa s kravatou sú neupravené. Jednoducho, katastrofa! "Ehm, prepáčte pane ale stala sa ďalšia vražda." povedal hnedovlasý chlapík, ktorý práve vošiel. "Už tam idem, kde sa to stalo?" opýtal sa unavene. "Pri Bonx Zoo, volala voľajaká pani." prišla mu stručná odpoveď. "Inak, Jacob, tikajte mi." dodal ešte modro-čierno vlasý. "No, dobre pa...ehm William." odpovedal Jacob zahanbene. "Ja už musím ísť, a prosím zožeň mi Mária, potrebujem s ním hovoriť." povedal William a už ho nebolo.

"Sour makajte!" hučal učiteľ sebaobrany po blonďavej žene, ktorá sa snažila zo všetkých síl. "Magor blbý pff to nevie, že ja športy a všetko s nimi súvisiace nenávidím?" frfľala nespokojne. "Kanami kľudni sa." šepla jej jej čiernovlasá kamarátka. "Asuka, ty mi do too nepindaj, ty keď bojuješ zo zbraňou máš ten svoj veľký neohrabaný meč pri ktorom je tvoj pohyb obmedzený, lenže ja mám katanu pri ktorej musím makať jak šrób." zavrčala na ňu Kanami nazúrene. "Kanami, Asuka buďte už konečne ticho, nechceme tu ostať naviac!" okríkli ich dve hnedovlasé sestry, ktoré sa odlišovali iba tým, že jedna mala vlasy dlhé a druhá krátke. Kanami aj Asuku vystrelo a prekvapene na ne pozreli. "Sour aj Motu dnes tu ostanete naviac!" zahučal po nich učiteľ a Kanami začala protestovať "Ale ja mám misiu! Šéf ma zderie z kože ak to dnes nevybavím!" "Drž jazyk za zubami a modli sa, aby som Vás tu nenechal dlhšie ako hodinu!" zahučal na ňu učiteľ a pristúpil ku nim. "Toto nevyzerá dobre..." šepla Asuka Kanami a obe začali pomaly ustupovať. "Kanami, zrháme alebo budeme bojovať?" opýtala sa Asuka ako ustupovali. Už sa chystali otočiť a vziať nohy na ramená, no narazili na stenu a nebolo už kam ustupovať. "Myslím, že nám neostáva nič iné ako boj." zahorekovala Kanami nešťastne. Ich učiteľ sebaobrany sa už-už chystal schmatnúť ich a odvliecť ktovie kam, keď si ani neuvedomil ako a ruky mal zviazané za chrbtom. "To bola hračka!" vikríkli Kanami a Asuka nadšene. Tleskli si dlaňami. "Baby, ale čo teraz? Ak mu nepomôžeme, tak budeme mať problém aj my." zavrčali na nich tie dve hnedovlásky. "Tiffany, Yuffie neupozorňujte nás stále! My to vieme, a navyše, aj tak to máme zajedno. Ak sme ho dokázali odbúrať, viac si už na nás nedovolí!" zasmiali sa Kanami a Asuka zborovo. Zrazu ich niekto chytil za krky a zasyčal im do uší. "Ako ste si to mohli ku MNE dovoliť?!" "Áááá!" kričali pre zmenu zborovo. "Asukaaaa, Kanamiii mi Vás zachránime!!!" zakričali Tiffany a Yuffie, ktoré sa hneď na to vrhli po učiteľovi sebaobrany. Prešlo päť minút a im sa podarilo skoliť svojho vlastného učiteľa. Hoci to bolo spoločnými silami a len tak-tak, podarilo sa. "A toto má byť náš učiteľ?!" zahučala Yuffie nespokojne. "Aha čo som našla...." povedala Kanami a ukázala babám akúsi vizitku čo našla na zemi. "Nájomný vrah, číslo na mobil 0900000000, Andrej Andrejevič." prečítala nahlas Tiffany. "Ale veď on je RUS!" zahučala Asuka a zhrozene na neho pozrela. "Aj keby bol Číňan, nebolo by to jedno?" opýtala sa Kanami. "To je podraz..." zafrfľali baby odveci a v tom im v hlave skrsla myšlienka. "Prinesme ho šéfovi..." začala Kanami. "...ukážeme mu vizitku..." pokračovala Asuka. "...dostaneme ocenenie za chytenie nájomného vraha..." hovorila ďalej Yuffie. "...a budeme povýšené!" dokončila Tiffany víkrikom.

"To bola otrasná cesta..." mumlal si hnedovlasý chlapík, ktorý mal na sebe červené kimono. "Noah! Konečne si dorazil! Nemohol som sa dočkať až nám pomôžeš!" privítal ho podobne no predsa inakšie oblečený šedovlasý chlapík. "Luis, nevedel som že tu budeš aj ty." zamumlal Noah nieveľmi nadšene. "No tak, Noah, ja viem že ma nevidíš veľmi nadšene, ale máš už smolu. Nemohol som si odpustiť spoluprácu so svojím veľkým bračekom." zasmial sa Luis a potľapkal Noaha po ramene. "Nechytaj sa ma. Vieš koľko máš na ruke špiny?" odstúpil od neho Noah znechutene. "Taký ako vždy. Prehnane čistotný. Nádejal som sa, že si sa tej prehnanej čistoty zbavil." prevrátil Luis očami nespokojne. Obaja sa pomalými krokmi pobrali k východu z letiska. Zrazu, im však voľajaký chlapíci v čiernych oblekoch vstúpili do cesty a odmietali ich pustiť ďalej. "Dovolíte prosím?" opýtal sa Noah povýšenecky a oni na neho pozreli ako na blázna. "Nie." povedali zborovo a Noah o krok ustúpil. Už sa chystal, že niečo povie, no Luis začal hovoriť. "Ak neuhnete, tak neuhnite ale my sme silná dvojka ktorá Vás zmláti tak, že Vás ani len vaša vlastná mať nespozná!" "Luis!" zahučal Noah a schmatol Luisa. Priložil mu ruku na ústa na znak, aby bol ticho. "Vy, že nás zmlátite?! Také trasoritky?!" zahučal jeden z chlapíkov posmešne. Noah Luisa pustil a zhlboka sa nadýchol. "Tak fajn..." zamumlal smerom k nemu. "Inak braček zabudol som ti ešte povedať, že dnes sem majú prísť mafiáni." povedal Luis iba tak odrazu akoby sa nechumelilo. "Super, to si mi mohol povedať aj skôr. Aspoň by som nasadol na neskorší let." zamumlal Noah otrávene. Luis zaútočil na chlapíkov, ktorým sa ho takmer ihneď podarilo chytiť a začali ho mlátiť. Noah sa na to divadlo iba díval a nespokojne krútil hlavou. "NOAH, pomôž mi!!!!" zahučal medzi údermi Luis. "Už idem, vyčkaj chvíľu." zamumlal Noah a z vrecka vztiahol rukavice aké používajú doktori pri voľajakej operácii. Natiahol si ich na ruky. "Noah kde toľko trčíš?!" zahuČal Luis netrpezlivo, lebo už mal celý xicht zmaľovaný svojou krvou a niekoľkými rozrazeninami. Noah prisúpil ku chlapíkom, a toho čo Luisa mlátil poklepkal po ramene. "Čo chceš?! Mám prácu!" zahučal chlapík a odsotil ho. Noah sa postavil, za ku nemu prišiel poklepkal ho po ramene, no tentoraz mu hneď na to vrazil a začal on mlátiť neho. Kým sa Noah vysporiadaval podľa všetkého so šéfom tejto skupinky, Luis sa pustil do zvyšných. I tak ho však zmlátili na nespoznanie a keď Noah skončil so šéfom, nevedel ho spoznať. Nakoniec sa musel Luis pozerať ako Noah mláti tých zvyšných ktorým on nurobil ani len škrabanec. Bolo to ponižujúce. Keď Noah skončil nahnevane pozrel na svojho brata. "Aspoň že ti zlepšili fasádu." zasmial sa trpko.
V tmavej miestnosti sa čosi alebo ktosi žačal hýbať. Zrazu sa v tme objavil záblesk a vo vzduchu sa vzbášala malá šachovnica. Figúrky boli pripravené na hru, no nikto s nimi nehýbal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama